Počuť to opäť. Opäť to zvonenie budíka, ktoré ma vytrháva z môjho krásneho sna. Opäť to zvonenie. Druhé, varovné. Svoje bezvládne telo sa snažím posadiť a neskôr dostať do vzpriamenej polohy. Začína sa denno-denná evolúcia. Je zo mňa Homo Erektus. Vchádzam do sprchy, tá jediná ma preberie. Všetkých kacírov vo pred upozorňujem, že žiadna studená voda nie je pre mňa. A tak, nechávam sa obtekať prúdami teplej vody. Sedím v sprche a ničím životné prostredie. Nešetrím. Prečo by som mal sám na sebe šetriť.
Pomaly začínam naberať vedomie. Začínam myslieť. Evolúcia pokročila. Dokončujem svoju rannú hygienu. Osem hodín. Najvyšší čas odobrať sa do učebne, kde ma dnes čakajú štyri testy. Postupne sa prebojúvam cez všetky. Okamžite viem výsledky a tak viem, na čom som. Posledný, štvrtý som žial nezvládol. Len 56 %, žiaľ potrebujem aspoň 70. Čo už, na budúce to bude lepšie. Určite bude a tak odchádzam. S vedomím, poznaním svojich vedomostí. Nedá sa všetko naraz. Veď tri zo štyroch je celkom dobrá bilancia. A tak s týmto svojim aliby odchádzam opäť do mojej postieľky.
Pozriem si pár filmov, absolvujem obed. Na rad prichádza bolesť hlavy. Nebýva to často, čo som rád, ale keď už ku mne zavíta, je rázna, priama a dokonale sa na mne vybúri. Mám pocit, že ku mne chodí na návštevy pravidelne, mesačne, so splnom mesiaca. A vraj je mesiac vesmírnym telesom pre rakov. Ak takto na nás vplýva, prosím vyhýbajte sa nám v tomto období, nebudeme veľmi prívetivý.
Nemám rád bolesť, takže ani S/M u mňa nehrozí, a práve som sa rozhodol, že svojho nevítaného hosťa vypoklonkujem aj s darčekom zvaným ibuprofenum. Držte palce, nech sa nevráti aspoň do najbližšieho splnu mesiaca...
