Zmluvy si treba ctiť
Hlavným dôvodom, prečo boli tieto bonusy vyplatené je ten, že predstavitelia AIG na ne mali nárok, ktorý im vyplýval z pracovných zmlúv a teda zo zákona. To, že zmluvy boli koncipované tak ako boli a bonusy sa nevzťahovali na ich výkon, nie je ich problém. Zmluvy sa majú dodržiavať, čo ako sú nemorálne – predstavte si, že by si poisťovňa povedala, že nedodrží práve Vašu poistnú zmluvu. A nakoniec, aj štát resp. politici tento prístup voči svojim občanom bežne aplikujú – ak je nejaký zákon nemorálny, môžete proti nemu protestovať, ale kým platí, tak sa jednoducho budete podľa správať, inak prídu sankcie.
Plač nad nesprávnym hrobom
Hoci americká vláda víri prach a do AIG napumpovala nespočetné miliardy dolárov, zákazom bonusov len predlžuje agóniu umierajúceho obra. Rozhorčenosť verejnosti je na mieste, ale hnevať by sa nemali kvôli tomu, že manažéri, ktorí AIG priviedli na okraj krachu dostali bonusy. Hnevať by sa mali kvôli tomu, že stále ostávajú na svojich miestach, síce bez bonusov, ale s obrovskými základnými platmi. Je naozaj nepochopiteľné, že tí, ktorých nekompetentná politika spôsobila AIG obrovské straty a skoro krach, ju majú teraz zachrániť. Ak sa im nedarilo v dobrých časoch, ako sa im asi bude dariť, keď budú časy zlé? To nakoniec dokazuje aj ich vlažný výkon, keď sa obmedzili len na ďalšie prosby o finančné injekcie.
Kam z konopí?
Sumy, ktoré do poisťovne investovala Obamova administratíva sa na jej rozhodovacích právomociach vôbec neprejavili. Ak by sa vláda USA stala skutočným akcionárom a mala skutočný záujem AIG zachrániť, tak by mohla iniciovať kroky, ktoré by boli spravodlivé a ktoré by na rozdiel od limitov na bonusy vedúcich manažérov mohli AIG aj zachrániť.
V prvom rade by sa mal vymeniť celý manažment. Každý študent ekonómie vie, že existuje taká vec ako krízový manažment a AIG zúfalo potrebuje kvalifikovaných a šikovných krízových manažérov. Starý manažment by mal odísť a jeho predstavitelia by sa mali stať externými konzultantmi AIG. Ich úlohou by bolo za dolár ročne (a bez odmien) pomáhať sa novému manažmentu zorientovať. No a tu je kameň úrazu. Myslíte si, že niekto, kto má naozaj schopnosti AIG zachrániť a pozná svoju cenu, pôjde pracovať s tým, že za svoju ťažkú prácu nedostane žiaden bonus? AIG a všetky inštitúcie, ktoré finančnou injekciou zachránila vláda sa zákazom bonusov stali na trhu práce menej konkurencieschopnými so značne obmedzenými možnosťami prilákať talenty, ktoré pre nich v tejto situácii môžu znamenať rozdiel medzi záchranou a krachom. A krach znamená, že sa síce ušetrilo niekoľko miliónov na bonusoch a masy dostali svoju krv, ale miliardové záchranné balíčky sa šmahom ruky rozplynú ako dym.
Všetko je stále o peniazoch. Aj teraz
Kríza v istom zmysle dala priechod nenávisti más voči bohatým. Obamova administratíva, ale aj (hlavne sociálnodemokratické) vlády EÚ sa snažia zviezť na tomto negatívnom sentimente. Ako exemplárny trest (masami dobre videný a pozitívne vnímaný) si zvolili obmedzenie bonusov vrcholových manažérov inštitúcií, ktoré boli daňoví poplatníci prinútení zachrániť. Avšak po bližšom pohľade jeden zistí, že sa v podstate naozaj nič nezmenilo. Od tých, ktorí loď priviedli na plytčinu sa teraz očakáva, že ju zo zradných vôd znova vyvedú. Na loď by možno síce chceli naskočiť kvalifikovaní lodivodi, ktorí lokálne vody poznajú ako svoju dlaň a majú recept na záchranu. Problémom však je to, že im ich služby loď nemôže zaplatiť a tak títo lodivodi pôjdu na lode, ktoré si ich služby môžu dovoliť. Však nakoniec – spýtajte sa sami seba, išli by ste ratovať peniaze a majetok niekoho cudzieho len preto, aby ste za to nakoniec nedostali svoju zaslúženú odmenu?
