(Ne)vítaná záchrana
Talianska automobilka Fiat ponúkla Chrysleru pre obe strany výhodnú spoluprácu, pričom Fiat ju chce využiť na to, aby sa vrátil späť na americký trh, ktorý opustil pred viac ako polstoročím. Fiat chce využiť výrobné kapacity a distribučnú sieť Chrysleru na výrobu malých a predaj vozidiel s nízkou spotrebou o ktoré je v súčasných turbulentných časoch najväčší záujem.
Jeden by si myslel, že je to konečne dobrá správa v záplave tých zlých. Problémom však je to, že z celej spolupráce nakoniec nič nebude, pretože kanadské odbory Chrysleru s dohodou nesúhlasia. Súčasťou spolupráce je nevyhnutnosť zníženia nákladov, čo znamená aj znižovanie platov.
Tak o čo im vlastne ide?
Základnou úlohou odborov je hájiť záujmy zamestnancov. Niektorí odborárski predáci si však akoby zabudli uvedomiť, že v dnešnej dobe nadbytku kapacít a teda aj pracovnej sily je ich hlavnou úlohou udržať zamestnanosť a nie pľuť na ruku, ktorá ponúka východisko z núdze. Treba si uvedomiť, že je to Chrysler, ktorý potrebuje Fiat a nie naopak. Fiat sa takto chce dostať na americký trh a zvýšiť svoje zisky, nie je to však on, kto sa potáca na pokraji krachu. Ponuka Fiatu má na to, aby Chrysler vytiahla z priepasti – odbory si však túto novú realitu ešte stále neuvedomujú
Odmietanie reality
Či sa to niekomu páči alebo nie, súčasná ekonomická kríza prináša nové skutočnosti, s ktorými sa budú musieť (ne)zamestnaní vyrovnať. Blahobyt nie je niečo, na čo má človek automaticky nárok a len preto, že jeden existuje. Blahobyt je vec, na ktorú treba tvrdo pracovať a je smutné, že posledné desaťročia to bola bublina financovaná úverom, ako skutočnosť. Na dobré sa však ľahko zvyká a mnohí sa jednoducho odmietajú zmieriť s realitou a uskromniť sa.
Situácia zašla až tak ďaleko, že prezident Fiatu Sergio Marchionne vyhlásil, že v prípade, ak sa rokovania nepohnú, z plánovanej spolupráce nič nebude. Otázka pre odborárskych bosov teda znie, či je pre nich prijateľnejšie, aby ich členovia boli nezamestnaní alebo mali prácu, hoci za menej peňazí. Taktiež je otázne, ako postoj kanadských odborárov vnímajú ich americkí kolegovia, ktorí so spoluprácou očividne súhlasia. Chrysler sám nemá šancu prežiť, pretože bol stratový aj v rokoch hojnosti a jeho výrobky majú nálepku nekvalitných a drahých áut – čo je nakoniec aj pravda. Nečudo, že japonská konkurencia nemá na americkom trhu s Chryslerom vážnejšie problémy.
Stará múdrosť hovorí, že ten, kto chce príliš mnoho, nakoniec nedostane nič. Odbory si stále myslia, že sú to oni, kto sú na koni a môžu si diktovať podmienky. Ak však skrachuje Chrysler, budú to aj odborári, ktorí skončia na dlažbe. Fiat síce príde o teoretické zisky, ale jeho fabriky a zamestnanci budú fungovať aj naďalej. V súčasnej dobe je na americkom trhu extrémny prebytok automobilových výrobných kapacít a tak – ak rokovania s Chryslerom stroskotajú, isto sa nájde niekto iný, kto si hodené záchranné koleso bude vážiť oveľa viac.
