A práve kvôli žalúdočným problémom sa pred pol rokom rozhodla pre zmenu stravy. Okrem iného začala aj s hľadaním v pomerne širokej ponuke jedál na Profesia.sk. Niekto by si možno myslel, že je tam bohatý výber a najesť sa musí každý. Opak je však pravdou.
Asi ako keď prídete do reštaurácie a na jedálnom lístku si prečítate množstvo rôznych kulinárskych špecialít. /Mimochodom, ich názvom len tak hocikto neporozumie. Moja priateľka však bravúrne zvláda nielen výslovnosť anglicky označených jedál, ale rozumie už aj ich obsahu./ A tak sa vám slinky zbiehajú, tešíte sa, že tu si celkom isto vyberiete, ale nakoniec vám nič z toho neprinesú. Dôvody?
Raz povedia, že obsluhujú len mladú nenáročnú klientelu, ktorú si môžu vychovať na svoj obraz. Chápete, nie? Mladí pri jedle bez problémov aj postoja, jedlo nahádžu do žalúdka a veľmi nehľadia na jeho kvalitu. Skátka, znesú akúkoľvek záťaž. A hlavne - nevyžadujú veľké porcie.
Inokedy povedia: "Nech sa páči, objednajte si!" Priateľka si objedná, čašník s úsmevom potvrdí, že jej výber bol veľmi dobrý. Po dlhšom čase, keď sa stále nič nedeje a ona zisťuje prečo, dostane zdvorilú odpoveď: "Viete, my sme si to rozmysleli, vám je škoda ponúkať len také obyčajné jedlo. Vy máte na viac."
A tak to priateľka skúsila v luxusnejšom podniku. Tam jej ponuka mimoriadne "sadla". Zavolala, dohodla si rezerváciu na daný termín. Prišla načas, veď ako inak. Posadila sa, spravila objednávku, pripravila sa na chutné jedlo a... priniesli jej malé predjedlo. "Fajn, veď som v nóbl podniku, toto je len prvý chod. Uvidíme, čo bude ďalej, pomyslela si. Úspešne zdolala predjedlo a čakala na hlavný chod. Medzitým chodili okolo čašníci, usmievali sa a čas čakania jej spríjemňovali sladkastými frázami ako sú radi, že si vybrala práve ich podnik.
Potom to prišlo. Bolo to presne to, čo hľadala, a na čo sa tešila. Bola pripravená to dôstojne a s patričným apetítom zjesť. Všetko nasvedčovalo, že sa strafila, že jej výber bol dobrý a že si konečne nájde podnik, kde zakotví. V tom však prikráčal šarmantný čašník, vzal jej tanier spred nosa a s hlbokým úklonom sa ospravedlnil: "Prepáčte, z tohto jedla máme len jednu porciu a rozhodli sme sa, že ju dáme tej mladej slečne pri vedľajšom stole. Veď, vy ste sa už v živote najedli dosť. A keď mám byť úprimný, máme obavu, že ste dosť náročná zákazníčka a naše jedlo by vám aj tak po istom čase nechutilo."
Priateľka odišla dosť šokovaná. Nuž, majú pravdu. Zjedla toho asi o 20 rokov viac, ako slečna pri vedľajšom stole.
Nájsť prácu nie je ľahké ani v Bratislave. Je to tak. Napriek tomu, že noviny sú plné ponúk a rád, ako sa pripraviť na pohovor a ako byť na ňom úspešný. Priateľka, nabitá vedomosťami, absolvovala niekoľko rôznych písomných a ústnych testov, prvých, druhých aj tretích výberových kôl a pohovorov. Smutné je, že vo viacerých nebol problém s odbornosťou, ale práve s prílišnou "prekvalifikovanosťou" a vekom. Možno keby toho až tak veľa nevedela, alebo aspoň nemala vzdelanie...
Ak sa niekto dozviete o podniku, kde privítajú aj náročnejších zákazníkov, ktorí toho už v živote zjedli tak za 40 rokov, dajte mi prosím vedieť. Moja priateľka už pomaly chytá žalúdočné vredy!
