Je totiž pol ôsmej ráno. O pol ôsmej ráno ešte spím. Vtedy spím aj keď som náhodou nedajbože v práci, alebo u lekára. Vtedy nemám tlak vyšší ako 90 na 60. Ako profesionálneho hypochondra ma to do veľkej miery teší, lebo keď sa tvárim, že mi je zle, vždy to vyzerá dôveryhodne. Ale. Pracovná doba mi začína 7.30. To som akurát schopná začať uvažovať o vstávaní. Budík síce sadisticky zvoní takmer o hodinu skôr, ale vtedy ešte nie som schopná uvažovať o ničom. Vyskúšala som všeličo: vstávanie ihneď po prvom zazvonení (nepodarilo sa), studenú sprchu (zle), nastavenie budíka na skorší čas (ešte horšie).
8.30. Doplazím sa do práce, v polobezvedomí civiem do harmonogramu, čože ma dnes čaká. Keďže sa ani jednej informácii nepodarilo preniknúť do mozgu, idem si uvariť kávu. Dve lyžice kávy, dve cukru, pol litra mlieka. Po vypití sa znovu pokúšam pochopiť program dňa, som o niečo úspešnejšia. Aj tak sa do obeda viac menej tmolím a vyzivujem, už som sa vzdala pokusov vysvetliť, že som naozaj celu noc nehýrila, ani nič iné. Neobedujem, lebo to by som tých pár hodín denne, kedy som ako tak pri vedomí, strávila popoludňajšou siestou vyvalená na gauči pred bdelým zrakom nechutne sviežej recepčnej.
Šport. Jednak sa mi bridí a nadôvažok vôbec nepomáha tak, aby mi to stálo za prekonanie odporu voči tomuto typu fyzickej námahy. Tak sa maniakálne nalievam nealkoholickými nápojmi, tlak mi to síce nezvýši, ale aspoň sa preberiem vždy, keď idem čúrať. Zo stoličky vstávam pomaly (len keď musím, je na kolieskach, tak sa zväčša presúvam na nej), lebo ináč sa mi zatmie pred očami a zaľahne v ušiach.
Káva. Poslednú si dávam v noci, aby som si pred spaním vládala vyrvať šošovky z očí a navliecť sa do pyžama. Medzi prvou rannou a poslednou nočnou vylôcham podľa potreby a počasia ešte jednu až sedem.
Navrhujem:
- Letný čas zaviesť celoročne, prípadne ho ešte o hodinu posunúť.
- Kúpiť mi gauč do kancelárie, na recepcii v kuse obsmŕdajú nejakí pracovití ignoranti.
- Zaviesť prestávky na spanie. Hodinové, v dvadsaťminútových intervaloch, s možnosťou spojiť si ich v súvislý predpoludňajší spánok.
Idem si zdriemnuť, voľajako ma zmáha.
