Postavičky

Sem tam sa mi zachce športu a tak sa vyberiem do práce pešo. Je to príjemná prechádzka popri mlynskom náhone, v ktorom hrdá kačacia mať práve učí svoje detiská potápať sa. Pri moste má svoje celoročné piknikové miesto skupina bezdomovcov, čo sa málokedy zaobíde bez - spravidla jednostrannej - spoločenskej konverzácie. Dnes som ale na ich "Dobré ráno, krásna slečna!" mimovoľne odzdravila. "Slečna, vy ste mimoriadne sympatická, že ste sa tak pekne usmiali, nehnevajte sa, my sme si trochu vypili, viete ako to je, však sa nehneváte?" Chŕli zo seba chlapík. "Nehnevám", už sa smejem naozaj. "To je dobre, milá slečna, to je dobre, želám vám krásny deň!" Kričí za mnou a ja ešte kútikom oka zhliadnem, ako skáče po prázdnej fľaši od čuča a hádže ju do separovaného (!) odpadu: "Poď, Fero, slečna ide do práce, ideme aj my kŕmiť kačky."