Horko ťažko som sa vymotala z kabáta (sama), odsunula stoličku (ani som nevedela, že to viem aj sama), zaliala si kávu (zase sama!) a hlboko sa zamyslela:
Drahý náš zákonodarný zbor. Keď sa už rozhodneš pre takúto milú novelu, nemohol by si to nabudúce urobiť skôr? Lebo by ma celkom zaujímalo, čo teraz urobím so všetkými frivolnými blúzkami, sukničkami a sandálkami, za ktoré som v rámci jesenných výpredajov vysolila nekresťanské peniaze.
Kolegovia ma z bezpečnej vzdialenosti utešujú, najmladší sľubuje uštrikovať mi – hneď ako sa mu zahoja popáleniny – cez obedňajšie prestávky slušivú vestu po kolená. S rolákom. Zúfam si ďalej.
Lebo odhliadnúc od osirelých blúzočiek, je tu ešte jedna rovina problému. Ako k tomu prídeme, ja a moje.. dekolt, že toto zbrklé rozhodnutie otcovskej ruky štátu bdieť nad našou sexuálnou integritou bezohľadne zlikvidovalo obojstranne výhodný fungujúci systém? Kolegovia sa pokochali (dúfam) a ja som sa tešila, že dobre vyzerám (dúfam). A teraz sa chudáci bledí spotení krčia za monitormi v strachu, aby ani pohľadom nenarušili moju dôstojnosť a ja si smutne prezerám webstránky kláštorov..
Hoci.. keď sa zamyslím (tento mesiac už druhý krát!).. stojí za pokus aj z tohoto neutešeného stavu voľačo vytĺcť.
Pani hovorkyňa združenia Občan a demokracia sa totiž na margo novely vyjadrila v tom zmysle, že vyzývavé oblečenie sexuálne obťažovanie nepredstavuje. S tým by sa dalo súhlasiť, ale čítajúc ďalej som mala čo robiť, aby som sa nepočúrala od smiechu: "Nie je to provokácia, skôr je to slobodná voľba ženy obliecť sa podľa svojho vkusu. Muži si toto oblečenie sexualizujú. Ak by chceli takéto oblečenie napadnúť na súde, museli by dokázať, akú ujmu im spôsobilo."
Takže keď si natlačím prsia do výstrihu končiaceho nad pupkom, robím to len a len preto, lebo sa takto pohodlne cítim. To som netušila. Čo už len môže byť pohodlnejšie ako kontrolovať si v desaťminútových intervaloch, či mi voľakde netrčí bradavka? Hádam iba balansovanie v desaťcentimetrových ihličkách, ktoré si obúvam samozrejme výlučne preto, lebo sa v nich výborne šliape na tretie poschodie. Tiež minisukňa z hadej kože, taká tesná, že spôsobuje zastavenie krvného obehu aj v hlbokých stehenných žilách nie je pochopiteľne nič iné, iba nevinné vyjadrenie môjho vytríbeného vkusu.
Mám teda plán. Idem so šéfom na obed. Vypchám si pušapku pracovnými výkazmi a v rámci mojej slobodnej voľby obliecť si čo chcem si rozopnem prvé dva gombíky na blúzke. Poznám ho, skôr či neskôr sa mi tam pozrie, hovado sexistické. Následne sa efektne psychicky zrútim a takáto ponížená a zneužitá budem medzi hysterickými vzlykmi vykrikovať, že som tušila čo sa stane, už keď mi to šovinistické prasa pridržalo dvere do reštaurácie.
Skutková podstata elegantne naplnená, šéf vykopnutý a mne, obeti úbohej, ako milé prilepšenie k platu vyplatené tučné odškodné za duševnú traumu. Nech majú aspoň jarné výpredaje optimistickejšiu perspektívu.
