Už prvá veta "Recepční za bílym pultíkem je postarší dáma s výraznou oranžovo rudou rtĕnkou a v hnĕdé blůzce s leopardím potiskem" indikovala, že autorka článku má literárny pohľad na problematiku múdro inšpirovaný slovenskou bibliografickou perlou Byť ženou je úžasné. (Obzvášť oceňujem síce úplne zbytočný, ale zato vyčerpávajúci výpočet farieb. Hádam ešte keby som vedela, akej farby mala vlasy alebo leopardí potisk..) Tak som sa dočítala, že Hvĕzda sa dokáže sústrediť šesťnásť hodín denne a keďže takto pracujú do jedenástej v noci, SVOJÍM sestričkám (Jsou to OBYČEJNÉ paní, stejnĕ tak jako žena dole na recepci.) kupuje pizzu a bonboniéry, lebo mu ich je ľúto. Je pokorný, skromný, ale zároveň sebevĕdomý: "Stačí o málinko zvĕtšit prsa a najednou před vámi stojí nĕkdo úplnĕ jiný." Prvé kritérium na základe ktorého sa rozhoduje či do nich bude alebo nebude pchať silikón je to, ako na NEHO pôsobia ako na muža. "Operací ženu polidštíte." nezištne hlási jeho posolstvo ženám na celom svete. Nad unavenou hlavou starej recepčnej so záľubou v signálnom mejkape a lacnou bonboniérou v šuflíku pre istotu visia obrázky Terezy Maxovej z Vogue, aby bolo jasné, ktorým smerom sa má správne poľudšťovanie uberať.
Ilustračné fotky v článku sú tiež čarovné: Hvĕzda ako fešný junák - športovec, ako fešný parketový lev, ako vkusne prešedivený fešák v chirurgickom mundúre a moja obľúbená: ako fešný päťdesiatnik v dôvernom objatí s víťazkou MISS, ešte teplá Swarowského korunka nastoknutá v blonďavých kaderách, idylku dotvára pekný osemročný chlapec – dobré dieťa. Kompozícia ako prasa, oko feministky by nezostalo suché.
Božský článok. Barnaard ako prototyp chirurgického alfa samca zabudnutý plače v kúte.
Dočítam, spláchnem. Som spokojná. Páči sa mi, keď sú pravidlá jednoduché a presne vymedzené. Už nemám žiadne pochybnosti. Ja budem tá dobrá a krásna a môj milý ten múdry a schopný. Kurník, teším sa. Dám si pichnúť botoxovú injekciu do vrásočky na čielku a hypotéku, ropnú krízu, nové obkladačky a svetový mier s dôverou nechám na jeho silných schopných mužných bedrách. Ako je na svete pekne. Variť viem.
Pravda, trošku ma mätie zmienka o nastupujúcom trende vaginoplastík ("..u žen přináší velké ovoce.."), našťastie ma kvári len vnútri hlavičky, botulotoxínik nedovolí starostiam špatiť mi tváričku vráskami. Ale ako sme ľahko prijali trebárs myšlienku, že celulitída je smrteľná choroba, ktorá TRÁPI 99% žien a kto proti nej nebojuje nemá právo žiť, tak verím, že čoskoro si zvykneme aj na to, že nestačí len obdeň šibrinkovať žiletkou okolo chúlostivých miest, ale skalpelík je to, čo nám ešte chýba, aby sme aj tam boli plnohodnotní poľudštení človekovia. Pôjdem si kúpiť malé zrkadielko, nech viem, na čom som.
