
Chvíľu váha, potom prisvedčí, ale nič zatiaľ nesľubuje, len súhlasí. S tým, že pokiaľ sa rozhodne zmeniť názor, zaveziem ju domov a nič sa nedeje. Dohoda je jasná. O 30 minút pred domom. S nadšením sa cez mobil spájam s priateľom. "Chytil som nám Motýlika! Súhlasí! Vyrážaj! Sprchu si dáš na byte.. Tak poď úúž! Kým si to mladá nerozmyslí.."
Cestou k nej trošku váham, či som urobil správnu vec. Načo som jej do kelu volal? Určite sa urazí, ak zistí, že nesrandujem(e). Nevadí, nechám(e) sa prekvapiť. Ešte 2 križovatky, 4 zákruty a som na mieste, teda presnejšie, pred jej domom. Odtiaľ sa presunieme do ´hniezdočka lásky(?)´. Klasicky mešká, a tak sedím v aute, v duchu si opakujem : "Toto je totálna zverina! Haluz! Asi sa zmyším! Som úchyl..?" Konečne prichádza.. Neupravená, ako vždy, tak jej to svedčí najviac. ´Len´ rozpustené dlhé tmavé vlasy, lania figúra, dlhočizné nohy (až po zem:), cudné šatočky, ktorých výstrih sa začína, a zároveň aj končí, tesne pod krkom. Je tak mladučká! A ja ju takto kazím.. Tedy my. Sme vinní? Snáď nám Boh odpustí..
Táák a sme na mieste (činu)! Konečne prichádza tak dlho očakávaný bozk. Ešte stále je vysmiata z tej jej obľúbenej rastlinky. Asi naozaj netuší, čo ju čaká. Akonáhle omámenosť mizne a zisťuje čo je vo veci, čo je zámerom nášho stretnutia, ľaká sa. Potichu jej vysvetľujeme ako sa veci majú, čoho sa netreba báť a tak. Chúďa malé, žerie nám tie bláboly aj s navijákom. Mňa trápi len jedna vec. Stále mi víri v hlave. Má to dievča naozaj občiansky, alebo ma iba zavádza? Veď nevyzerá ani na štrnásť! Poznám také príbehy, keď si takéto dieťa ´užije´ s chlapom(mi) za účelom chvastania sa kamarátkam a neskôr vyjde najavo, že je pod zákonom. No a kto je potom na vine..?
"Chalani a máte ochranu?!", rozčerťuje sa. "Jasné, že máme", ukľudňujeme ju. Len sa zasmeje a beží si do kúpeľne umyť nežné rúčky. "Jééjda, kde máte uterák?", posmešne vyhŕkne. "Ach tí chlapi..", znemožní nás jedného pred druhým. Zatiaľ nám to nevadí ale z týchto jej výrokov akosi automaticky usudzujeme, že už s mužmi nejaké skúsenosti má, a teda, že má možno (snáď) aj viac ako pätnásť.. Vráti sa z kúpeľne a zahlási : "Tak čo, pripravení?". Skoro mi zabehlo! Najprv sa hrá na neviniatko a potom.. Vykľuje sa z nej hotová dračica. V pokoji, ba dokonca s radosťou, sa blíži k posteli a oddáva sa nám v plnej kráse. Veci z nej zversky strhávame a keď už je, ani sama nevie ako, celkom nahá, trošku sa začervená. Posmelí sa vodkou a zahlási : "Hráme ďalej, nie?". Ani sme neverili, ako alkohol tejto mladej slečinke pomáha. Nervozita už úplne opadla a aj akýkoľvek strach z čohokoľvek, čo bude nasledovať. No a čo, vravíme si, isto nie sme jediní na svete, čo si takto krátime dlhé letné chvíle plné otravnej horúčavy..
Celá naša ´akcia´ prebieha neuveriteľlne spontánne a hravo. Tešíme sa, raz jeden, raz druhý, a samozrejme, aj naša ´obeť´. Myslím, že detaily nie je potrebné opisovať dopodrobna.. Pokiaľ vlastníte aspoň ako-takú fantáziu, viete si predstaviť, čo znamená pre dvoch chlipníkov v najlepších rokoch užívať si s mladučkou .....nástkou.. A že sa vám zdá tento príbeh akosi prikrátky? Nám veru nie, spomíname naň s úsmevom na tvári podnes.. Čo už s nami, mužmi..?