Že čo keby mi nikto nenapísal, ani nezavolal, alebo by som bola proste sama na opustenom ostrove (klasika)? Tak by som si zrejme priala zdravie, lásku a šťastie sama. Ale mňa to napadlo z iného dôvodu.
Zo všelijakých múdrych kníh sa dozvedám, ako treba všetkým priať len to dobré, a hlavne úprimne. Lebo keď ostatní budu šťastní a zdraví a milovaní, tak aj ja. Ok, nič proti, verím tomu a platí to, to už som si stihla za tú krátku dobu čo obývam túto planétu všimnúť. Ale platí to aj naopak? Zaznela mi v duchu otázka. Tak som nad tým začala horlivo premýšľať. Rozhodla som sa, že si spravím malý testík.
Takže, sebegratulácia. Alebo sebagratuláciua? Vymysleli už naši jazykovedci termín pre tento jav? :)
Takže, vychádzam z toho, že to platí aj naopak a skúšam. Milá Giraph, prajem Ti (alebo si?) veľa zdravíčka a šťastíčka, nekonečnú lásku, a hlavne veľa veľa zdravého rozumu-to proti tým častým neuváženým rozhodnutiam :) Dobre, prvý krok mám za sebou. Cítim sa síce zvláštne, ale každému výsledku predchádza drina :) Pomaly vychádzam z bytu a na chodbe stretávam susedu-asi 70-ročnú typickú českú babičku. Dnes nemá barlu. Hm, asi to už začína fungovať, pomyslím si. Pozdravíme sa a spýtam sa jej prečo už nemá barlu. Teda nie presne týmto štýlom, ale snažím sa nenápadne vyzvedať :) Ále, děvenko, to víte, rozbila se mi, ale stejně jsem pak zjistila, že ji vlastně ani nepotřebuju. Povzdychla si. No neviem. Môže to fungovať, aj nemusí. Nechám čas plynúť ďalej.
Už zdolávam posledný schod, keď mi skoro do ksichtu vrazí sused vchodové dvere. Jé, promiňte, zapomněl jsem si v bytě mobil! Hm, pomyslela som si, asi to funguje skvele, až na to, že opačne. Asi som to tou sebe/agratuláciou pokafrala trošku. Nevadí, idem ďalej.
Zo zastávky električiek vidím, ako sa z chodníka oproti ženie staršia pani. Lenže.. Nedobehla, 7ka jej zdrhla pred nosom. Keď pristála na ostrovčeku, kde som čakala na svoju 24ku, neubrzdila a mierne do mňa narazila. Ten pohľad mám ešte teraz pred očami. Veď jasné, to kvôli mne nestihla a ešte si aj dovoľujem zavadziať jej tam.. Pomaly si začínam uvedomovať, že ak do mňa dnes ešte niekto vrazí, tak si za to v podstate môžem sama. Nemala som začínať s hlúposťami.
Konečne prichádza električka, a tak nechám najprv s vervou nastúpiť všetkých dôchodcov, aby som neprišla k zbytočnému úrazu, a potom na poslednú chvíľu naskočím dnu. Ešte ostalo pár miest voľných, ale radšej stojím, lebo nepotrebujem počúvať pindy, že čo si mladá sadá, veď sedí v škole/práci celý deň. To oni v kostole a v čakárni tiež, ale o to nejde. Celou cestou sa nič zvláštne nedeje, a tak si môžem konečne povedať, že je kľud. Ale práve to bola tá zásadná chyba!
Stanicu pred cieľom (mojou prácou) vodič nečakane zabrzdil, teda skôr nás skoro prizabil, veď to poznáte-čo naložil, to vezie-a zastavil. Dobrých 5 minút sa ani netváril, že by sa dal znova do pohybu, a tak zvedavé babky a aj flegmatickí dedkovia začali nakúkať vodičovi do kabínky štýlom-čo sa deje?! Ten len na nich zazeral a zreval čosi akože jestli neumějí číst, že s řidičem se za jízdy nemluví a zabuchol sa tam tak silno, že sa mu dvere skoro zahryzli do sedačky. Keďže sme stáli v zákrute, nič sme nevideli. Zrazu niekto múdry zahlásil, aby aspoň vodič otvoril dvere, že ten kúsok si už všetci prejdeme, veď sme skoro na Václaváku. Tak vodič otvoril dvere. Pomerne veľká časť cestujúcich sa vyhrnula na ulicu. Hromadne sme išli tým istým smerom (v smere jazdy) ako na prvého mája a..
A uvideli sme pred sebou pôvod nášho zdržania. Vykoľajená 7ka, zopár zmätených ľudí s rukami na krvavých hlavách (svojich) a pár okoloidúcich ochotných pomôcť. Bežali sme teda i my pridať ruku k dielu. O necelých 10 minút, keď odišla posledná sanitka so zranenými, prešla okolo pani, ktorá do mňa ťukla na zastávke, ktorá síce nestihla svoju 7ku, ale aspoň..stihla tú nasledujúcu (aj keď predčasne vystúpila).. Asi hodinu od tejto nehody mi prišla sms od suseda, že sa mi ospravedlňuje za to ráno a že keď doma hľadal mobil ´náhodou´ si všimol, že ráno rozospatý nechal horieť sporák, keď si robil rannú kávu.. Neviem prečo mal potrebu oznámiť mi to, ale osud a šťastie sú naozaj vrtkavé vecičky..
Tak veľa šťastia pri skúšaní môjho nového vynálezu! :)
