Áno, hádate správne, žena ide písať o žene(ách). Hneď na úvod si vás dovoľujem upozorniť, že v podstate aj tak trošku apelujem na článok s opačným názvom, to len aby sa jeho autorka nedajbože neohradila na mňa nejakými autorskými právami. Ak sa tejto nádejnej mladej pisateľke pritrafila situácia, že toto tu číta, nech to berie s rezervou a nadhľadom, a nech vezme na vedomie, že to myslím všetko len v dobrom.
Už v antickej literatúre sa našli spisovatelia, ktorí vo svojich dielach radili ženám, ako zakryť nedostatky postavy, a naopak zvýrazniť a upozorniť na svoje prednosti. Ale muž sa na ženu díva iným ´okom´ ako žena. A ani tak veľmi nejde o to, kto z nich je kritickejší, ba či vôbec kritický je. Na svete je obrovské množstvo ľudí s rôznymi názormi na ženskú krásu, či nekrásu. Sú muži, ktorým sa páči prirodzenosť (napr. ženská tvár bez kíl a ton make-upu), ale na druhej strane sú tu aj povrchní muži, ktorí si na kráse svojej partnerky vyslovene zakladajú (to už je horšie, nie každá má to šťastie vyzerať ako barbie). No a ženy, ktoré hodnotia vzhľad žien, sú buď odborníčky na krásu (modelingová brandža, kozmetické salóny..), alebo ich ľudia zvyknú považovať za lesbičky. Teda aspoň z mojich skúseností :).
Žena, ako taká, je buď so sebou spokojná (dar prírody, či efekt predošlej námahy alebo vysoké sebavedomie), alebo nie. No a práve druhá menovaná sa ešte delí na dve podskupiny. Prvá so sebou niečo robí, alebo aspoň hodlá vykonať, no a tá druhá sa len donekonečna sťažuje, a priberá a priberá a.. A čo som vlastne chcela povedať? Nemyslím si, že na to, aby sa žena páčila mužovi ´se vším všudy´, musí prekvitať krásou. Krása je relatívna (tak ako množstvo iných vecí na tomto svete). Občas na ňu vplývajú nejaké tie aspekty, ako napr., no to si vie hádam každý domyslieť, a práve preto je nestála. Môže sa stať, že sa narodí krásna žena, ktorá ´zoškaredie´ vďaka svojmu ´mračivému´ neduhu, to po rokoch dokáže s tvárou (a nielen s tou) narobiť ´pekné´ divy. Veď, ktorá žena nie je pekná, alebo aspoň sympatická, ak sa krásne a od srdca usmeje? Poznáte takú? Sem s ňou!
V zdravom tele zdravý duch. Je na tom niečo pravdy. Čo niečo, je to tak. A kde je zdravý duch, tam sa nájde i krása (aspoň v určitom zmysle). Verte, či neverte, je to tak. Veď kedy svojej kamarátke, spolužiakovi, starej mame, či kolegovi poviete, že dobre vyzerá? Práve vtedy (ak ju/ho nehodláte len k niečomu primäť), keď sa aj on(a) cíti vo svojej koži a nemá (vážnejšie) problémy so zdravím. No, ale dostaňme sa už k jadru veci.
O tom, či je, alebo nie je ľahké byť ženou, môžu vznikať rôzne siahodlhé rozhovory a polemiky. Ale ako žena, vás musím vyviesť z omylu! Teda tých, ktorí ste si až doteraz mysleli, že byť ženou je náročné. Nemyslím si to. Nám ženám je veru hej! Vo svojom živote sa stretávame so zástupmi obdivovateľov, ak je v našom okolí nejaký adept, ktorý to s nami myslí o trochu vážnejšie ako ostatní, sme obdarovávané kvetmi (zväčša ružami) a rôznymi drobnosťami, ktoré potešia našu dušu, zlepšia náladu a vyčaria úsmev na tvári. Mojím cieľom nie je vsugerovávať vám nejaké bludy, alebo vlastné vyhranené názory na danú tému, len sa snažím poukázať na situáciu, v ktorej sa v súčasnosti ženy ocitajú. Už to nie je o tom, že nám rodičia nútene hľadajú ´toho pravého´ (o tom niekedy inokedy), nájdeme si ho samy, nehovoriac o situáciách, kedy robíme prvý krok miesto mužov. Dokonca máme právo voliť, čo pre mňa síce nie je až tak podstatné, ale cítim sa viac slobodná, pokiaľ ho mám. Lepšie je mať ako nemať (to platí takmer v každej otázke).
Ale aj tak si myslím, že byť mužom alebo ženou je rovnako ´náročné´. Muži to častokrát nemajú až také jednoduché ako to môže na prvý pohľad na ženy pôsobiť, najmä práve s nami, ženami.
Každý človek je krásny do určitej miery. Táto miera je určená jeho pocitmi. Ak sa niekedy cítim byť krajšia ako inokedy, je to aj naozaj tak. A nikto ma nepresvedčí o mojej nepravde. Jednoducho sa cítim dobre, tak aj moja telesná schránka je na tom lepšie, ako v dňoch, keď nie som zrovna vo forme. A vonkoncom nejde len o fyzickú krásu. O tom by vedeli rozprávať dlho do noci napríklad takí narcisti (a zasa - nič v zlom!).. Keď sa usmievam, žiarim. Pokiaľ to nie je, samozrejme, pichľavý ironický úškľabok.
Ako vidím, podarilo sa mi napísať dlhší úvod ako záver. Ale však čo, stáva sa, aj v lepších rodinách :). Zrejme som už vyčerpala tému, teda aspoň na teraz. Možno som niekoho týmto článkom vyburcovala k novým podnetom na jeho článok, ak áno, som veľmi nadšená a budem rada, ak mi potom dotyčný dá vedieť. Tak ´dasvidania´! Snáď nabudúce stvorím niečo a little bit better :).
