Prvá prechádzka po veľmi dlhej pauze. Žiadna práca, či nákup, nič ma nesúri. Krásna slnečná nedeľa. Ideálny čas na fotografovanie. Tak som si cvakla jeden strom, pekný, nie?
Nie je tomu tak dávno, čo som bola vo veku tzv. neznášania tohto ročného obdobia. Až teraz, po rokoch, si uvedomujem, aká je jeseň krásna. Miss ročných období. A tá farebnosť! Je pravda, že keď som bola menšia, tak spravidla celú jeseň pršalo, ale aj tak hrala svojimi neskutočnými farbami. A neboli to veru žiadne šminky od Avonu, ale prírodná, prirodzená farba. Či už typicky oranžová, hnedá, alebo žltá.
Stromy pomaly strácajú svoje listy a vyzerajú akoby priam umierali. Ale to sa naši poskytovatelia kyslíka len chystajú na zimný spánok. Veď ako by to vyzeralo - stromy so zamrznutými listami.. Nuž aj to sa stáva, ale len v dôsledku klimatických zmien, ktoré spôsobuje sám človek, domnievajúc sa, že vo svoj prospech. Avšak všetci si viete veľmi dobre domyslieť, čo tým chcem povedať, a tak to ani nebudem zbytočne rozpisovať.
Jeseň. Príprava na zimný spánok. Škoda, že tomuto prirodzenému inštinktu nerozumie môj šéf. Veru, pospala by som si na pár mesiacov. Ako napríklad tento lemur, ktorý mi jeho rozprestretými údmi pripomína trochu list s nádychom jesene.
Ešte z čias, keď som navštevovala prvé ročníky základnej školy si pamätám, ako sme sa počas veľkej prestávky naháňali v listoch. Šuchotali nám pod topánkami a teniskami. Vtedy som si ešte zrejme neuvedomovala, že je jeseň, a preto tie listy opadávajú zo stromov, alebo snáď aj áno, len si už naozaj nespomínam, čo mi behalo hlavou v rannom detstve. Dokonca aj môj pes Ajax bol celý natešený, keď som ho váľala v lístí, alebo hádzala do veľkej kopy týchto opadaných kúskov stromov. Škoda len, že si ho už v jeseni nevyfotím..
Či chcem, či nechcem, s jeseňou prichádza aj akýsi čas zamyslenia sa. Nad čím? Nad samým sebou, nad životom ako takým, nad tým, že pred rokom o takomto čase som bola ešte mladé drzé teenagerské žieňa, ktoré si za každú cenu presadzovalo svoju pravdu, a vôbec, nad všetkým čo nejak súvisí so životom. A myslím si, že je to takmer všetko, pretože s ním, či chceme, či nie, súvisí naozaj všetučko na tomto svete. Zamýšľam sa teda nad všeličím, ale nemyslím si, že vás to nejak extrémne zaujíma, tak si len skúste sami, každý v duchu prejsť doterajší život a opýtať sa? Naozaj som vhodil 10-korunáčku do bezdomovcovho klobúka pri Čumilovi len na alkohol a cigarety? Domnievam sa azda správne, že výťažok z benefičnej akcie, ktorú som poriadal poputuje deťom do detského domova? Alebo sa pôjde bezdomovec s cigaretkou v ruke opiť do Tesca na Kamennom a spomínaný výťažok sa ocitne vo vrecku daktorej z osobností, ktorá sa na večierku len povrchne objavila, mihla? Toto sú, myslím si, dosť extrémne príklady na zamyslenie sa, ale čo takto otázka - naozaj som v uplynulých dňoch, mesiacoch, rokoch, urobil pre svoju rodinu, blízkych a aj pre mňa všetko? Alebo som pár vecí poodkladal na novoročné predsavzatie? A skúste si odpovedať, v duchu, úprimne - sami sebe.
Na záver by som si dovolila položiť básnickú otázku - prečo nás veľké obchodné reťazce nenechajú vychutnať si toto čarovné obdobie v roku naplno, a miesto toho nám pchajú popod nos všemožné vianočné akcie a svoje predajne zdobia zelenými vetvičkami ihličnanov a jagavými ozdobami, z ktorých až prechádza zrak? Mne osobne dosť lezie na nervy, keď vbehnem do supermarketu v polovici septembra (ešte si užívam leto) a už sú tam vyčačkané všetky výklady, vrátane pokladní, a dobre, že nie aj obsluhujúci personál. Našťastie tunajších Pražanov ((:momentálne žijem v krásnej 100-vežatej:)) táto mánia prepadla až začiatkom októbra, ale za to poriadne!
Napríklad na takej Flóre to vyzerá takto:
V novootvorenom nákupnom stredisku Centrum Chodov zas takto:
A aby som nezabudla na nádhernú výzdobu smíchovskeho nákupného strediska Anděl, kde to vyzerá nasledovne:
