Od rána mi na telefóne cinkajú a inými zvukmi sa pripomínajú doručené sms, mms, reťazové správy, všakovaké vianočné videá a priania. Stala som sa voči nim imúnna. Nie, nie som pyšná, nie som nevďačná, len nemám chuť prežívať virtuálne Vianoce.
Čo už, som stará škola. Písanie sms, posielanie mms mi príde tak veľmi neosobné, tak veľmi vzdialené od podstaty nášho bytia.
Kde sú tie časy, keď sme kupovali na pošte vianočné pohľadnice a doma písali a písali. Keď sme spoločne s celou rodinou chodili koledovať a schádzali sa. Obdarúvali sa milý, teplým, láskavým ľudským slovom, príjemným objatím a milým úsmevom.
Pamätám sa, že vždy na prvý sviatok vianočný sme sa celá rodina schádzala u našich vtedy starých rodičov. Prišla celá rodina. Každý svoj príchod ohlásil dosť hlasnou koledou. A spievali všetci, aj tí, čo nemali hudobný sluch. Potom nám stará mama navarila hriatô, dali sme si oblátku, povedali modlitbu a rodina – rodina blízka aj vzdialená sedela za jedným stolom a rozprávali sme sa. Väčšinou to boli spomienky na celý rok – veselé aj smutné. Musím sa priznať, že mne, vtedy ešte dieťaťu to niekedy dosť liezlo na nervy. Veď v čase keď išli v televízii najlepšie vianočné rozprávky, my sme museli ísť koledovať a absolvovať „povinnú jazdu“ ku starým rodičom.
V dnešnom svete „povinné jazdy“ vystriedal virtuálny svet. Ten nám je stále v pätách. Prednedávnom cez sociálne siete preletel vtip, ktorý sa pýtal, na ktorú stranu patrí mobilný telefón pri vianočnom stolovaní. Rozosmial vás ? A teraz ruku na srdce. Kde máte v čase Vianoc, v čase štedrovečernej večere váš mobilný telefón ?
Čas Vianoc – čas stíšenia, čas pokoja, čas pokory, čas ticha. Ale aj čas lásky a toho najdôležitejšieho, čas rodiny. Tak skúsme sa sprítomniť, nechať niekoľko dní spinkať virtuálny svet a darujme si počas Vianoc svet živý-ľudský-skutočný.
A tak nech nám všetkým počas najkrajších sviatkov rezonujú v ušiach slová Vojtecha Bučeka.
Kde sa láska ukryla, no predsa do mobila.
Tajné správy, tajné túžby, tajní muži.
City, bozky, dotyky sú už len v svete stratenej romantiky.
Pohľad do ženských očí je už minulosť, ľudská láska stratila moc.
Túžby vo svete zvanom wifi, tablet, iPhone a bordel nielen na stole.
Bordel v hlave, bordel v srdci, klávesnica nič netuší.
Ťuk sem, ťuk tam a zistíš, že si vlastne sám ..............
