Patrím k tej skupine ľudí, čo reláciu Mojsejovci neodsudzujú. Zároveň sa bez mučenia priznám, že som niekoľko dielov aj sledoval. No na druhej strane dramturgicky a réžijne veľmi slabý počin televízie Markíza ma obral o ilúziu niečoho výnimočného. Nuda od začiatku do konca. V žiadnom prípade nebudem reláciu obhajovať ako dobrú, a to je moje subjektívne stanovisko. Niekto ju môže považovať za takú skvelú a prelomovú, že odteraz budeme hovoriť pred Mojsejovcami a po Mojsejovcoch. Nikomu také niečo nebudem vyčítať. Vždy keď som obhajoval reláciu, apeloval som na slobodu slova a prejavu. Relácia je svojím spôsobom kolektívna výpoveď jej autorov. Tak nech si ju robia, ako chcú a je na ľuďoch, či ich prejav príjmú alebo nie. Vždy som s úsmevom na perách počúval ľudí, ako sa doslova rozčuľujú, že "takéto niečo" nepatrí na televízne obrazovky. No keď to tam podľa nich nepatrí, tak nech to nesledujú. Sloboda slova ide ruku v ruke so slobodou výberu. Ak to porušuje zákon, tak nech konajú kompetentné orgány (Rada pre vysielanie a retransmisiu, prokuratúra, polícia...). Som toho názoru, že televízni diváci sú hyeny. Zožerú všetko, čo im televízia predhodí. Akúkoľvek zdochlinu. Keď ju ešte pekne navoňajú, tak je návnada dokonalá. Glamour manželia boli a sú toho dôkazom.
Nerád by som sa vyjadroval k hlavným hrdinom s pôvabným košickým prízvukom. Patrím k ľuďom, ktorí naozaj nemajú radi rozoberanie osobných charakterových alebo iných vlastností na verejnosti, a to už nehovorím rozoberanie ničím nepodložených faktov (k tomu počítam aj fakty potvrdené Novým Časom). Skôr ma zaujíma celková filozofia projektu.
Rád pozorujem ľudí. Tak trochu som voyer. Priznávam. Ale to je v určitej miere takmer každý človek. Mojesejovci mi dali k tomu zaujímavú príležitosť. No po prvých dvoch dieloch už priamo z domu som to vzdal. Až taký voyer zasa nie som, aby som sa takto týral nudou. Občas sa objavili zaujímavé psychologické momenty aktérov. Psychológia postáv ma občas prinútila prekonať sa a povzniesť sa nad nudné spracovanie. Jeden moment vo mne však silno zarezonoval. Bola to epizóda ešte z Vysokých Tatier. Súťažiaci v družstvách pretekali v šikovnosti na korčuliach a najpomalšia skupinka mala z hry vypadnúť. Na konci však Mojsej oznámil, že by to bola predsa hlúposť podľa toho niekoho vyhadzovať (inak ako rovnaká hlúposť mi prišlo hodnotenie poriadku, či varenie palaciniek) a nešťastníkom z posledného družstva víťazoslávne oznámil, že v hre pokračujú. Úľava v ich očiach a ďakovanie Mojsejovcom za ich zhovievavosť nemala potom v celej relácii obdoby (aspoň z toho mála, čo som videl). Myslím, že to bol starosta, ktorý asi desať krát ponížene ďakoval Mojsejovi s výrazom poddaného z 18. storočia, že mu pán veľkomožný nedal 25 rán bičom, ale iba 15. Pocit nadradenosti na jednej strane a ich odovzdanosť do ich rúk bola pre mňa doslova skľučujúca. Ale vybrali si to sami. Aj ja, že som to pozeral.
Je až obdivuhodné, ako veľkolepo bola celá kvázi reality šou prezentovaná na začiatku. Postupom času však akosi tvorcom dochádzal dych. Negatívne emócie priam tiekli z televíznej obrazovky. S ľahkosťou a šarmom Superstar sa to nedá ani porovnávať. V podstate so to ani nedá . Oba projekty sú také diametrálne odlišné, že akékoľvek porovnanie je zavádzajúce. Ale na druhej strane celkové vyžarovenie sa preda len porovnať dá. Atmosféru, ktorú šírila televízia Markíza v nedeľu a stredu by sa dala prirovnať k nálade po prehratom zápase s Čechmi o zlato.
Mnohokrát som mal pocit, že všetko je robené doslova na kolene. Akýkoľvek dramaturgický plán neexistoval. Improvizácia je veľmi dobrá metóda tvorby, ale vždy sa na ňu spoliehať nedá a už vonkoncom nie, keď sa na vás pozerá jeden a pol milióna ľudí. Výkon moderátora možno považovať za sínusoidný, ale výrazne pod nulovou hodnotou. Navyše amplitúda nebola nijako výrazná. Viliam Rozboril bol výborný a cítil sa ako ryba vo vode v priamom kontakte s obyčajnými ľuďmi, ktorí na neho pozerali ako na osobnosť z obrazovky. Navyše to nebolo v priamom prenose a akékoľvek chybičky sa dali nahradiť dokrútkou. Keď sa však dostal do oficiálnej polohy, jeho strnulosť a insitný zmysel pre humor patrili medzi Achilove päty projektu. Ďalšia vec je, že na rozdiel od Vilomenín, tu bol obmedzovaný z každej strany, preto sa mu aj ťažko hrala rola uvoľneného moderátora. Koniec koncov post moderátora v takomto type programu považujem za úplne zbytočný.
Režisér odviedol doslova mizernú prácu. Siahodlhé zábery z domu Mojsejovcov, bez akéhokoľvek náboja, náznaku dramturgického napätia, či konflitku považujem za kardinálnu chybu a doslova nezvládnutie svojej profesie. Snaha o vytvorenie vzájomných konflitkov často skončila fiaskom. Realizačný tým jednoducho nezvládol výrobu.
Dlho som sledoval Mojsejovcov (nie priamo na obrazovke ale prostredníctvom informácií a reakcií ostatných) a snažil som sa prísť na to, kde je pes zakopaný. Dokiaľ je to naozaj realita a odkedy začína fantázia dramaturga resp. scenáristu. Ovplyvňovanie divákov v takomto prípade je veľmi jednoduché. Pomocou šikovného strihu sa dá urobiť z agresora obeť a naopak. Preto som ku všetkým vnútorným garážovým konfliktom pristupoval s odstupom. Zmanipulované hlasovanie (čo tiež neviem, či tomu mám veriť) by mohol byť jedným z dôkazov, že nie všetko v reality šou je naozaj aj reálne.
Nemal som žiadneho favorita. Ale musel som dať za pravdu tým, ktorí boli v dome, keď sa vrátili ostatní po afére s hlasovaním. Zmena pravidiel počas hry je jednoznačne nedodržanie zmluvy zo strany prevádzkovateľov hry. Pacta sunt servanda. Zmluvy sa musia dodržiavať. V živote sa snažím držať sa kréda: Slovo robí chlapa. Rovnako dávam veľký dôraz na gentleman agreement, ktorá je pre mňa často záväznejšia ako písomná zmluva. Zmena pravidiel počas hry bol doslova podraz. Neviem, aké zmluvy podpisovali súťažiaci pred vstupom do domu, ale predpokladám, že tam bola klauzula, že prevádzkovateľ má výhradné právo meniť pravidlá. V opačnom prípade by sa to dalo napadnúť ako nedodržanie zmluvy a občianskoprávny spor by bol na svete. Pre niektorých z odivších by sa to oplatilo iba už len kvôli publicite.
Najviac ma zarazilo pravidlo, že na konci už vyhadzovali manželia a nie žolík. Ešte väčšou záhadou bolo pre mňa to, že víťaza určovali hlavní hrdinovia a nie diváci. Všetky reči o reality šou tak odišli ako voda vo WC po spláchnutí. Hneď ako som sa dozvedel výsledok od kamarátov, zapadlo mi to ako mozaika. Podozrenie a umelom vyvolaní škandálu a cieľavedomom vybraní viťaza sa iba prehĺbilo. Mládosť a dravosť dostala prednosť pred...no neviem čím. Nemôžem si pomôcť, ale exhibicionistické muzikantské chúťky jedného z manželov sa zrejme čoskoro naplnia. Model so svojími hudobnými ambíciami bude dobrým predajným artiklom, popri ktorom sa zvezie aj Mojsej. Navyše víťaz je teraz obom darcom zaviazaný a pravdepodobne sa s ním bude ľahko manipulovať. Už sa teším, ako na konci leta budú spoločne preberať platinovú platňu za predané CD nosiče.
