Podľa mňa išlo jeden z najlepších marketingových ťahov na našom mediálnom poli v poslednej dobe. (Čo sa v prípade tejto televízie neobjavilo prvýkrát.) Jojka perfektne využila východnú filozofiu bojových umení. Otočila útok vo svoj prospech. Musím konštatovať, že v marketingu a dramaturgii pracujú ľudia, ktorí myslia (aj do budúcnosti).
Vopred sa ospravedlňujem, že som nepostrehol meno zástupcu katolíckych novinárov, i keď som ho následne márne hľadal viac ako hodinu.Veľmi sa mi nechce rozoberať obsah a najmä jednotlivé argumenty za a proti VyVoleným. Vo svojom prvom článku na blogu som uviedol, že patrím k liberálne skazenej mládeži. No zaujal ma moment, keď dotyčný (pre mňa momentálne neznámy) uviedol: “Áno, budem pozerať Vyvolených z pracovných dôvodov.” To by ma zaujímalo, čo také pracovné na tom bude. Asi začnem čítať Katolícke noviny , aby som videl plody jeho pracovného nasadenia.Všetci traja zástupcovia TV JOJ (generálny riediteľ Milan Kňažko, šéfdramaturg František Borovský, hovorca Ľudovít Tóth – to aby ste vedeli, že ozaj iba tomu jednému neviem prísť na meno) prišli na diskusiu veľmi dobre pripravení a doslova katolíkov pravalcovali. Z ich verbálneho a neverbálneho prejavu bolo jasné, že ku koncu relácie sami cítili, že ťahajú za kratší koniec. No aby som bol aspoň trochu objektívny. Ani Kňažko a spol. nepoužívali vždy najférovejšie argumenty. Hovoriť o VyVolených ako o obraze reality a k tomu, že to ľudia vyslovene chcú, je rovnako nepodložená hypotéza, ako že Boh stvoril svet a v nedeľu si dal fajront. Televízni diváci sú hyeny. Zjedia všetko, čo sa im podhodí.
To však opakujem sám seba. (Ak chcete vedieť viac, kliknite tu.) Tiež som sa cítil trochu dotknutý, že ľudia dnes odmietajú pozerať inscenácie a žiadajú niečo tvrdšie. Aj ja som ich odmietal, ale v poslednom čase som ich niekoľko videl na Dvojke a až mi srdce zaplesalo. Boli oveľa duchaplnejšie, ako tie americké braky. Neviem, prečo si tvorcovia myslia, že všetci diváci sú tupí a nechce sa im pri pozeraní televízie premýšľať, či sa intelektuálne vyžiť? No ale to je iný problém. Tomu sa budem venovať inokedy. Nedá mi. Iný bonmot. Zástupkyňa Katolíckeho hnutia žien Slovenska Anna Kolková: “Petíciu podpísalo už takmer sto tisíc ľudí. Chceme, aby ste rešpektovali, čo si väčšina ľudí na Slovensku želá.” V matematike som bol kedysi dobrý (ach, tá skromnosť). Tie časy sú síce preč, ale ešte stále viem, že sto tisíc nie je viac ako polovica z 5 379 455 podľa posledného sčítania obyvateľov .
Navyše sa pani Kolková snažila presvedčiť o mravoučnom poslaní televízie, čo mi nápadne pripomína pojmový slovník časov, keď som ešte ťahal káčera a moji rodičia hľadeli na svetlé zajtrajšky. Pani Kolková, chcela ospravedlniť neschopnosť rodičov vychovávať svoje deti prenesením zodpovednosti niekam inam (rozumej súkromné spoločnosti – televízie), čo je v našich „zvrátených kapitalistických časoch“ zvrátené.
V našej múdrej škole nás učili, že v prípade akýchoľvek problémov s nepríjemným škandálom v oblasti public relations, z ktorého sa ťažko kľučkuje, platí zlaté pravidlo: „Preneste odborný spor do morálnej roviny a k tomu sa už môže vyjadrovať ktokoľvek.“ V tomto prípade to JOJ ani nemusela robiť. Ba spravili to naopak. Spor medzi JOJ a zástupcami katolíkov je odborno-morálny. Televízia ho však posunula do odbornej roviny, kde sa „strážcovia morálky“ necítili až tak sebaisto.
Veľké pozitívum vidím v tom, že sa na obrazovke komerčnej televízia otvorila diskusia o etických princípoch, čo by som v jej prípade nečakal. Očakávam, že to nebolo posledné slovo ani z jednej strany a bude to mať svoje dozvuky. Ba priam, že toto bola iba predohra a hlavný chod nás ešte len čaká.
Poznámka 1: Keď už hovríme o morálke a etike, aby sme si boli na čistom: Autor externe spolupracuje so Slovenskou televíziou.
Poznámka 2: Podľa rovnakých teórií ako to, že ľudia chcú tvrdú realitu na obrazovkách, ľudia aj neradi čítajú dlhé články, preto pokračovanie nabudúce. Nevybúcham sa predsa v jednom článku. Chcem, aby ste sa na blog ešte vrátili a zvyšovali mi čítanosť. Ach ten markenting…
