Cestou k Aurlandsfjordu sme prechádzali veľmi zaujímavou krajinou, z ktorej z každej strany padal nejaký vodopád s priezračnou vodou.
No a z takýchto vodopádov sa potom vytvárali aj takéto riečky... Aj obed v podobe sáčkovej polievky tu chutil lepšie :)
Aurlandsfjord
Tento fjordík je súčasťou najväčšieho fjordu v Nórsku - Sognefjordu. Sognefjord dosahuje dĺžku niečo nad 200 km a hĺbku vyše 1300 m.
V mestečku Aurlandsvagen začína tzv. Slnečná cesta, ktorá vedie do mestečka Lardalsoyri. Ide o cca 50 km úsek cesty, ktorý bol jedinou spjnicou medzi týmito mestami až do čias vybudovania vyššie spomínaného 25 km tunelu. Táto cesta je v zimných mesiacoch uzatvorená, preto jedinou možnosťou prepravy ostávalo v minulosti more.
Avšak aj počas našej návštevy - koncom júna boli niektoré časti v okolí cesty zakryté asi 2 metrovou vrstvou snehu.
Na záver Slnečnej cesty, samozrejme, nesmeli chýbať voľne sa pasúce ovce... Zaujímavé bolo, že za tými domčekami bol riadne strmy zraz.
Po príchode do mestečka Lardalsoyri sme pokračovali menším tunelom smerom na sever, kde sme sa ako jedinú možnosť mali nalodiť sa na menší trajektík a pokračovať v ceste na druhú stranu fjordu. Musím povedať, že v tomto Nóri majú prepracovaný systém a tieto trajekty fungujú ako u nás MHD... v cca 20 minútových intervaloch sa dostanete na druhú stranu fjordu. Čo sa týka ceny - na nórske pomery asi primerané - 94 NOK (cca 12 €) za osobné auto s vodičom + jeden ďalší pasažier.
Ďalšou menšou zastávkou bolo okolie NP Jostedalsbreen. Tento NP je známy rozsiahlými ľadovcami, a práve tu sa nachádza aj jeden z najväčších ľadovcov v Európe - jeho rozloha činí cca 487 km2. Pre krátkosť času sme tie kopce s ľadovcovou pokrývkou videli iba z auta...
Ďalší fjord, ktorý sme chceli vidieť je Geirangerfjord a známe vodopády Seven sisters. Cestu k tomuto fjordu sme volili po ceste č. 63 (taktiež otvorená len niekoľko mesiacov v roku). Pre mňa boli úžasné tie prevýšenia, ktoré sme na týchto cestách prekonávali. Z úrovne hladiny mora na zopár kilometroch vystúpa človek do výšky nad 1000 m.n.m. a o zopár kilometrov zase klesá k morskej hladine. Na ceste č. 63 sme prechádzali ešte krásne zasneženou krajinou.
Geirangerfjord
A konečne sme sa dostali k fjordu, ktorý je od roku 2005 zapísaný na zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Asi aj kôli tomu je to jeden z najvyhládavanejších fjordov Nórska. Počas našej zastávky vo fjorde kotvili 3 výletné lode plné dôchodcov. Proste zábava tlačiť sa pre jeden normálny záber medzi staršími japonsky a nemecky hovoriacími ľuďmi :)
Z Geirangeru sme sa následne vybrali Troliou cestičkou do Alesund a potom cez Trondheim a Bodo na Lofoty... Ale to až nabudúce :)
