Trolia cesta
Smerom na sever od Geirangerfjordu sme pokračovali cestou č. 63. Jednou z najzaujímavejších pasáži tejto cesty je tzv. Trolia cestička. Úsek cesty dlhý necelých 8 km, na ktorom prekonáte výškový rozdiel vyše 800 metrov. Jedenástimi serpentínami zostúpate do údolia Isterdalen. Tento úsek cesty sme si odkladali na ráno, že si ho vychutnáme s ranným slnkom... Ako na potvoru sa v noci zatiahlo a začalo pršať, takže náš zážitok z Trolej cestičky bol asi takýto:
Alestund
Mestečko Alesund sa rozprestiera na niekoľkých ostrovoch. Toto mestečko sa líši od ostatných typických nórskych miest dosť výrazne. Veľký vplyv na to mal ničivý požiar, ktorý vypukol v meste v roku 1904, kedy bolo zničené skoro celé mesto. Nová výstavba domov v tejto lokalite bola ovplyvnená štýlom "Art Nouveau".
MHD v Alesunde
Ako som bol spomínal, Alesund leží na niekoľkých ostrovoch a preto aj MHD vyzerá trochu odlišne, ako u nás:
V Alesunde sme ešte navštívili múzeum a skanzen, v ktorom bolo niekoľko desiatok pôvodných drevených stavieb. Ako ináč - skoro všetky nemali murované základy, tak ako je to u nás, ale boli postavené buď na drevených koloch, alebo skalných stĺpoch. Čo mňa na tých domoch fascinovalo - boli ich strechy pokryté trávnatým porastom... Takéto strechy sa v celom Nórsku tešia veľkej obľube. Že vraj majú dobré tepelno-izolačné vlastnosti. Raz sme dokonca na jednej takejto streche videli pásť sa dve ovce... Možno aj tá tráva na streche je o niečo chutnejšia :)
Atlantská cesta
Táto cesta (č. 64) spájajúca mestečko Vevang s Kristiansundom vedie na asi 8 kilometrovom úseku siedmymi ostrovmi, ktoré sú navzájom pospájané mostami. Tento úsek cesty bol dokončený iba v roku 2000, no dnes sa teší obrovskému záujmu turistov.
Z Atlantskej cesty sme postupovali smerom na Kristiansund, do ktorého sme sa dostali 5 kilometrov dlhým podmorským tunelom. Prvé 2 kilometre 10 %-né klesanie, krátka rovinka a zase 2 kilometre 10 %-né stúpanie. Po výjdení z tunela nás čakala mýtnica, kde sme za tento "špás" zaplatili 200 NOKov - ale musím povedať, že stálo to za to. K cestám a mýtu ešte jedna poznámka - kdesi som sa dočítal, že mýto vyberajú iba do času, kým sa nevrátia náklady na výstavbu daného úseku. Takže možno o zopár rokov bude tento podmorský tunel Free of charge :).
Trondheim
Tretie najväčšie mesto Nórska hralo v jeho dejinách dôležitú úlohu. V období 13. - 16. storočia bolo mesto sídlom nórských kráľov. Katedrála Nidaros bola po stáročia ich korunovačným miestom. V Trondheime sme sa zastavili práve vo vyššie spomínanej Nidaros katedrále, kde po polhodinovej exkurzii s anglicky hovoriacou sprievodkyňou sme mali možnosť vypočuť si 20 minútový orgánový koncert. Aj keď ja k takémuto hudobnému žánru nemám veľký vzťah, zážitok to bol celkom príjemný. Po koncerte sme ešte boli vo veži katedrály, odkiaľ bol kruhový výhľad na celý Trondheim. Naokolo samá zeleň, nízke domy, žiadne paneláky - proste krásne mesto.
Prehliadku Trondheimu sme ukončili krátkou prechádzkou centom mesta, ktoré bolo veľmi pekné - všade plno zelene, na pešej zóne plno obchodov a kaviarní - veľmi pekné mestečko - a musím povedať, že asi na mňa urobilo najväčší dojem zo všetkých miest, ktoré sme prešli.
Z Trondheimu sme sa vydali na sever nórskou magistrálou E6, až na jeden úsek, kde sme odbočili na cestu č. 17, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších ciest v Nórsku.
Zopár kilometrov severne od mesta Mo i Rana sme pretínali severný polárny kruh. Nóri využili tohto úkazu a na tomto mieste vybudovali "Artic circle centrum", kde bolo možné zakúpiť suveníry a poslať pohľadnicu s pečiatkou "Artic circle - 66°33' " - no nevyužijete to? :)
Salstrumen
V ceste sme za polárnym kruhom pokračovali E6 až k mestečku Rognan, kde sme odbočili na cestu č. 812, ktorou sme sa vydali cez Salstrumen do Bodo, odkiaľ sme sa trajektom presunuli na Lofoty (to už bude v samostatnom - IV. diele cestopisu).
Ešte sa teda trochu vrátim k Salstrumen... Tento jedinečný prírodný úkaz vzniká s každým prílivom a odlivom. Úžinou medzi malým fjordom Saltfjorden a šírym oceánom sa s každým prílivom a odlivom prelieva masa vody, v ktorej sa tvoria víry, ktorých prúdenie môže dosahovať rýchlosti až 40 km/h a hĺbky až 5 metrov. Poviem Vám, podívaná to je parádna.
Po zhliadnutí tohto prírodného úkazu sme sa presúvali asi tak 30 km severo-západne do mesta Bodo, kde sme sa naloďovali na trajekt (cca 4 hodiny plavby) do Moskenesu na Lofotách.
Poznámka:
Tankovanie v Nórsku
Ak plánuje človek dovolenku v aute - musí sem tam aj dotankovať trochu PHM. Ja som všetky tankovania v rámci našej cesty realizoval v sieti ČS Shell. Väčšina čerpacích staníc Shell v Nórsku má klasický brandingový vzhľad ako v iných krajinách Európy, no jedna čerpačka niekde už za polárnym kruhom sa z tohto brandingu vymykala...
