Na samotné Lofoty sme sa dostali trajektom z mesta Bodo. Cca 4 hodinová plavba prebehla v pohode, až na trochu zamračené a hlavne veterné počasie, ktoré nedovolilo nafotiť pekné fotky počas príchodu na ostrovy...
Z Moskenesu sme sa vydali zopár kilometrov na juho západ do dedinky (ktorá je zároveň koncom sveta) s asi najkratším názvom na svete - A. V tejto rázovitej rybárskej dedinke aj večer okolo desiatej panoval čulý ruch - zopár chlapov ešte spracovávalo čerstvé úlovky.
Ináč, na celých Lofotách môžete nájsť veľké množstvo typických rybárskych domov, ktoré sú postavené na drevených koloch nad morskou hladinou - tzv. rorbu. Počas leta je možné si ich prenajať, nakoľko rybári odchádzajú z Lofot väčšinou v apríli/máji.
Fascinujúce je, ako tam tie domčeky po stáročia stoja na jednoduchých drevených koloch... Ale na druhej strane - chápem ich, pretože okolitá hornatá krajina veľmi nedovolí stavať domy.
Na ďalší deň sme sa prebudili už do krajšieho počasia - obloha sa začala trhať, tak po raňajkách s výhľadom na šíre more a vysokými kopcami za chrbtom, sme sa zbalili a vyrazili na menšiu turistiku.
Vybrali sme si kopce v okolí mestečka Stamsund, kde bol spočiatku trochu problém nájsť cestičku, ktorou by sme sa na tie kopce dostali. Avšak po opýtaní stále usmiatych miestnych sme sa dozvedeli kde máme výstup začať aj s cennými informáciami o časovom pláne a nástrahách, ktoré nás na "prechádzke" čakajú.
Výstup sme teda začali na nájdenom chodníčku v jednej zo štvrtí mestečka. Po asi 20 minútovom výstupe sme boli v prvom sedle, kde bol asi takýto výhľad.
O zopár výškových metroch ďalej bol pekný výhľad aj na druhú stranu kopca... škoda len toho slnka, ktoré bolo presne oproti.
Táto túra nám umožnila prejsť hrebeňom cez 3 vrcholy. Škoda len, že keď sme vystúpili na jeden museli sme zísť niekoľko desiatok výškových metrov pod kopec, aby sme zase mohli vystúpať tieto "stratené metre" a vyšľapať na ďalší vrchol... Na niektorých miestach boli reťaze a menšie stupačky, takže trochu to pripomínalo môj domovský Slovenský raj :).
Cca po 5 hodinách sme zišli späť do mestečka. Samotný zostup sme realizovali po zjazdovke miestneho lyžiarského strediska, ktoré malo vybudované celkom zaujímavé osvetlenie. Až po chvíli som si uvedomil, že však v zime tu je polárna noc... Takže asi aj cez deň musia svietiť, ak chcú lyžovať.
Vesteraly
Po tejto krátkej turistike sme sa vybrali na susedné, trochu severnejšie umiestnené, súostrovie Vesteraly. Možno je škoda, že o týchto ostrovoch sa hovorí menej a sú v tieni známejších Lofotov. Vesteraly sú veľmi zaujímavé súostrovie, s krásnou prírodou.
No a ani Vesteraly sa nenechajú zahanbiť unikátmi, ktoré však už dokonala ľudská ruka... Mosty vyrobené tak, aby mohli popod ne preplávať aj veľké námorné lode.
Naše kroky na Vesteraloch viedli do mestečka Hovden na severnej časti najzápadnejšieho ostrova Vesteralov. Cestou vidíte samé rybárske dedinky, ale aj ako by u nás človek povedal "lazy". Jediný dom na okolí, pred vami šíre more, za vami kopce... krásna to idylka.
Na samom "konci sveta" sme teda dorazili do dedinky Hovden. V dedine bolo asi tak 15 domčekov, zopár sušiarní na ryby a jeden Wind Mill. Čakal som od toho zážitok s podtónom histórie, avšak vykľul sa z toho výdobytok modernej doby.
Čo však bolo v tejto lokalite zaujímavé - tak to boli krásne pieskové pláže. Napr. na tejto me sa dokonca aj okúpali. Nemecký manželský pár, ktorý sa vyhrieval na kempových stoličkách na pláži nám zvestoval, že voda môže mať tak 6 stupňov, ale že pocitovo možno aj 8 :). Vonku bolo statočných 18. Nemci mali asi pravdu... pocitovo to mohlo byť tak okolo 8 stupňov.
No a na záver ešte zopár fotiek týchto zaujímavých ostrovov, ktoré sme zachytili smerom do vnútrozemia...
No a ostáva už len navštíviť Tromso /najsevernejšie univerzitné mesto/, Altu a jej múzeum a najsevernejší bod Európy (nie je to Nordkapp, ako to označujú všetci sprievodcovia). Ale o tom až v nasledujúcej časti.
