Nakoľko pred nami bola 12 hodinová cesta - ešte sme si šli overiť, či vo vlaku bude možné kúpiť nejaké jedlo. V pokladni sa nám dostala odpoveď, že nie - že ak chceme, máme si kúpiť ešte tu na stanici. Takže v staničnom bufete kupujeme nejaké pečivo na cestu. Ako vychádzam z obchodu - presne oproti pozerám na okienko, nad ktorým je ceduľa - Information. Takže skúsim ešte raz otázku na jedlo vo vlaku - a pani mi hovorí, že áno - každý cestujúci dostane jedlo vo vlaku, ktoré je v cene lístka. No čo už. Pečivo asi ostane na neskôr :).
Vtom odbilo 8 hodín a z ampliónov stanice sa spustila štátna hymna. Asi tak 5 policajtov sa postavilo v strede stanice do pozoru, čelom k fotke kráľa v nadživotnej veľkosti. Domáci sa postupne začali dvíhať zo sedačiek. My - cezpoľní - sme sa začali obzerať dookola o čo vlastne ide a postupne sme sa teda dali všetci do vzpriamenej polohy. Po pol minútke - minútke všetko stíchlo a osadenstvo stanice postupne usadalo na lavičky. Až s odstupom času sme zistili, že každý deň o 8.00 hodine ráno a o 18.00 podvečer zaznieva hymna a všetci ľudia prestanú v tom momente robiť a uctievajú si takýmto spôsobom kráľa a kráľovnú.
Vlak nám ale samozrejme meškal... s asi tak 15 minútovým meškaním sme sa pohli smerom na sever. Prešli sme asi tak 2 kilometre za stanicu a tam sme čakali ďalších 30 minút. Každý bol ale pokojný, nikto nestresoval - asi to tak v týchto končinách funguje. Po tejto prestávke sme sa teda konečne vydali na cestu. Po chvíľke bolo počuť vo vlaku nejaký hrkot - obzriem sa dozadu - a odtiaľ sa valí "stewardka" s kontajnerom. A keďže sedíme skoro na začiatku vlaku, tak hneď medzi prvými dostávame možnosť zvoliť si medzi kávou alebo čajom. Minerálka (strašne vychladená - ako aj celý vlak) a dva koláčiky na osobu sú grátis.
Okolo obeda opäť počuť ten známy zvuk kontajnera, z ktorého ale tentokrát vyťahuje jedlo - ryžu s nejakým mäsom a k tomu kompót. No a my sme sa obávali, či nezomrieme od hladu :)
Popoludní, ako sa patrí, zase došla teta s kávou alebo čajom a ďalšími dvoma koláčikmi na hlavu. Tak takéto služby v našich končinách nevídať často. A to všetko za cenu 611 bathov/osoba = cca 15 €.
Chiang Mai
Do Chiang Mai sa dostávame s 2 hodinovým meškaním. Pôvodný príchod vlaku o 20.30 sa presunul na 22.15 - preto sme ešte počas cesty telefonovali do hostela, či nás niekto bude takto pozde v noci čakať, aby sme sa mohli ubytovať. Inštrukcie, ako sa dostať cez záhradu do domu a na izbu sme dostali - vrátnikovi máme zaplatiť a ráno dotiahneme formality... Tak s tým platením som mal trochu problém - predsa len nikdy nevieš, komu dávaš peniaze. Ale išlo o 600 bathov - nejakých 15 € za dve noci - a keď nás nechá prespať aspoň jednu, tak to nie je také hrozné.
Ráno, ako vždy, sme sa prebudili do slnešného počasia. Usmiaty majiteľ nás privítal a vybavili sme formality. V hosteloch väčšinou nie sú raňajky ani hocijaké jedlo zahrnuté v cene. Ale nám to vôbec nebolo treba - asi tak 50 metrov od hostela sme mali trh, kde už od rána od siedmej sa dali kúpiť veci od výmyslu sveta - a hlavne čerstvé ovocie. Za sáčok čerstvo nakrájaného ananásu so špajlíkom zaplatíte 10 bathov - cca 0,25 € - a o raňajky je postarané.
Samotný Chiang Mai je historické mestečko, centrum budhistickej kultúry severu. Pôvodne historické centrum bolo obohnané vysokým múrom a vodnou priekopou. Dnes sa hradné múry nachádzajú iba na niektorých miestach, vodná priekopa však po celom štvorcovom obvode historického centra - kde sme mali aj my náš hostel...
Chiang Mai na rozdiel od Bangkoku nie je také rozľahlé mesto - najzaujímavejšie pamiatky a miesta sú dostupné peši. Avšak v Chiang Mai je taktiež množstvo tuk-tukov a špeciálnych "taxíkov":
Bezpečnosť cestovania na korbe týchto automobilov je otázna. Avšak musím povedať, že aj keď hustota premávky je v Thajsku obrovská, my sme nevideli počas 2 týždňov žiadnú dopravnú nehodu.
Warorot Market
Ako prvú zastávku našho pobytu v Chiang Mai sme volili trh Warorot - sprievodca opisoval toto miesto, ako trhovisko, kde je možné za lacný peniaz nakúpiť čokoľvek - a že na tomto trhu aj domáci nakupujú najčastejšie. A mali pravdu - bolo tu možné kúpiť čokoľvek.
Mali sme v záujme pokračovať aj na druhú stranu rieky, nakoľko v 3D mapke Chiang Mai sme našli zakreslený "foot brigde" v tesnej blízkosti tohto trhu. Realita však bola trošku odlišná.
Nákup sme zrealizovali v relatívne krátkom čase - takže sme sa presúvali smerom do centra mesta. Cestu sme volili cez Night Bazaar. Avšak v dopoludňajších hodinách tu bolo otvorených len zopár obchodíkov. Na návštevu tejto časti Chiang Mai treba voliť skôr večernú hodinu.
V obedňajších horúčavách sme sa šli schladiť pod stromy jedného z chrámov.
Chiang Mai a priľahlé mestečká/dediny sú známe aj z dôvodu chovu slonov. Nečudo preto, že ich majú aj v podobe sôch skoro na každom kroku - aj pred hotelom Le Meridién.
Popoludní sme sa konečne dostali aj do historického centra Chiang Mai. Tu sme začali túru po jedntlivých chrámoch.
Pri tomto chráme sme našli jednu z najlacnejších ponúk masáži v Chiang Mai. Hodinová, pravá thajská masáž, alebo masáž nôh za 129 bathov - vrelo odporúčam. Tá "foot masage" padla po náročnom dni chodenia vhod.
Zvony a gongy boli pri každom jednom chráme. Práve tu nám teta, informátorka, vysvetlila, že zvoniť na zvony znamená priať šťastie - preto sa odporúča zvoniť čo najviac. Tak prečo sa hneď do toho nepustiť?
No a keby ste náhodou po prechádzkach mestom nenašli stánok/reštauráciu - kde si kúpite niečo pod zub, tak nebojte sa - ono si Vás to nájde samo...
Konečne sa dostávame k najväčšiemu chrámu v Chiang Mai - Wat Chedi Luang. Bohužiaľ chrám bol zničený počas bojov, ktoré prebiehali v tejto oblasti v minulosti. Dnes je chrám zakonzervovaný.
v jeho tesnej blízkosti sa však nachádzajú ďalšie chrámy...
Za jeden deň v Chiang Mai sme toho prešli tak akurát. Na ďalší deň ráno máme naplánovaný 3-dňový výlet do džungle. Takže nás čakajú 2 noci spánku niekde uprostred džungle, v drevených bungalovoch, jazda na slonoch, rafting na bambusových pltiach a kto vie, aké ešte prekvapenie...
To však v ďalšom blogu.
