Bratislava – mesto rozpočtovej (ne)zodpovednosti

Primátor Ďurkovský, ako nominant SDKÚ-DS a KDH, ukázal, že naozaj nedokáže manažovať mestské financie, najmä v čase krízy. V roku 2009 výpadky príjmov z predaja majetku riešil tak, že nechal schváliť zastupiteľstvu presun 66 mil. Eur z rezervného fondu, čím úplne rozpustil viac rokov chránenú rezervu na nosný dopravný systém vo výške 50 mil. Eur. Na rok 2010 nechal schváliť hlasmi poslancov KDH a bývalých poslancov SDKÚ-DS takisto nereálne vysoký rozpočet kapitálových príjmov, keď namiesto reálnych 21 mil. Eur presadzoval príjmy z predaja majetku až vo výške 46 mil. Eur. Na túto sumu boli nastavené aj výdavky.

Mesto prestalo platiť svoje záväzky

Keď sa v priebehu roku ukazovalo, že je nereálne predať majetok v takej hodnote, strčil hlavu do piesku a nereagoval na moju výzvu, aby už v polovici roku znížil očakávané príjmy, ale aj výdavky na reálnejšie číslo. Namiesto toho v júli vydal príkaz zastaviť platenie faktúr na Starej radnici, Starom moste, ale aj na štadióne Ondreja Nepelu, čo spôsobilo, že robotníci na týchto stavbách nemajú od júla výplatu. Ešte v septembri, keď konečne navrhol úpravu rozpočtu smerom dole, tvrdil, že má situáciu pod kontrolou. 

Všetko sa ukázalo na októbrovom zastupiteľstve, ktoré pokračuje aj v novembri, keď poslanci dostali na stôl návrh na riešenie neuhradených faktúr na Starú radnicu vo výške 4,7 mil. Eur, za Starý most vo výške 1,5 mil. Eur, informáciu, že v dopravnom podniku sú neuhradené faktúry vo výške 4,2 mil. Eur. Vrcholom bol materiál, ktorý prišiel na stôl 4.11., keď namiesto očakávaného dlhu za zimný štadión vo výške 5 mil. Eur na vnútorné vybavenie, dostali poslanci návrh na odsúhlasenie 25 mil. Eur, čím sa rekonštrukcia štadióna dostala z pôvodných 74 mil. Eur až na 90 mil. Eur. To sú dokopy dlhy vo výške 35 mil. Eur, ktoré bude musieť zaplatiť samospráva mesta v budúcom volebnom období. K tomu má mesto pôžičky vo výške 128 mil. Eur, čím prekračuje prípustnú hranicu zadĺženia 60% z bežných príjmov, ktorú ustanovuje zákon, čiže si už nemôže požičať. Celý tento výsledok je vrchol nezodpovednosti zo strany vedenia mesta. Výsledkom jeho hospodárenia je prázdna mestská kasa, minimálny rezervný fond a veľké dlhy, ktoré bude musieť riešiť budúca samospráva mesta.

Asi je ťažko uveriteľné, že to, čo spôsobili pravicové strany v zastupiteľstve a vo vedení mesta, dajú do poriadku oni sami. Aj preto je potrebná zmena v riadení mesta. Akým spôsobom riešiť túto situáciu? Predovšetkým musí mesto konsolidovať svoje financie. Musí zvýšiť príjmy a znížiť svoje výdavky.

Na úrovni výdavkov je potrebné šetriť. Začať treba v prvom rade od seba - od primátora, jeho námestníkov, od magistrátu a od mestských podnikov. Desať percentné zníženie mzdových výdavkov o 10%, ktoré presadzuje na celoštátnej úrovni, je reálne aj pre Bratislavu. Zníženie sa však nesmie týkať učiteľov, opatrovateliek v sociálnych zariadeniach, vodičov MHD a mestských policajtov v teréne. Ďalšie šetrenie prinesú elektronické aukcie, ktoré chcem tak ako v Petržalke, zaviesť ako štandard pri verejnom obstarávaní a pri predaji majetku. Do času, kým sa pripravia šetriace opatrenia, bude treba zaviesť krízový režim hospodárenia magistrátu a mestských podnikov, aby sa peniazmi neplytvalo.

Nesmieme zostať pasívni pri získavaní zdrojov

Konsolidácia financií mesta, to však nie sú len škrty a šetrenie. Mesto má nemálo možností, ako zvýšiť svoje príjmy. Časť navrhovaných opatrení sa dá realizovať rýchlo, väčšie časť z nich do štyroch rokov, a niektoré je potrebné pripravovať už teraz, ale ich realizácia a efekty prídu až neskôr. Už v roku 2011 sa podľa odhadov Ministerstva financií SR zvýši príjem mesta z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zhruba o 20%, čo je viac ako 16 mil. Eur a zvýši sa príjem mesta vo vzťahu k záujmovej činnosti zhruba o 2 mil. Eur. Odhadujem, že na verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických aukcií je možné ušetriť okolo 1,5 až 2 mil. Eur. Je pravda, že v roku 2011 bude nutné doplatiť dlhy tohto volebného obdobia vo výške asi 12 mil. Eur za rekonštrukciu Starej radnice, vybavenie zimného štadióna O. Nepelu a Dopravný podnik Bratislavy a tiež splatiť úver vo výške 66 mil. Eur. Bude nutné reštrukturalizovať a znížiť bežné výdavky mesta, aktívnejšie čerpať finančné prostriedky z európskych fondov (minimálne 10 mil. Eur) a vybrané projekty financovať formou úveru. Takisto bude nutné rokovať s predstaviteľmi štátu, aby pomohli Bratislave plniť jej postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky. Celkove bude treba nastaviť fungovanie mesta tak, aby nefinancovalo svoj rozvoj iba z predaja majetku. 

Nositeľom poriadku v mestských financiách musí byť primátor mesta, nikto iný to za neho neurobí. V žiadnom prípade by sa nemala opakovať situácia z tohto volebného obdobia, že primátor financovaniu mesta nerozumie a výsledkom je rozpočtová nezodpovednosť.