Bratislava roku 2010, to boli dlhy na úrovni Grécka, kauzy s prideľovaním bytov, množstvo nevýhodných zmlúv a dopravné projekty najmä na papieri.
Bratislava roku 2014 je finančne ozdravené mesto, ktoré znížilo svoje dlhy o 73 mil. eur (viac ako 28%), bolo vyhlásené za 4. najtransparentnejšie mesto SR a má rozbehnuté dopravné projekty za 300 mil. eur na podporu verejnej dopravy. Zrealizovali sme aj desiatky ďalších. Viac nájdete na mojej internetovej stránke ftacnik2014.sk.
Volebnou agendou mojich súperov je, pochopiteľne, zamlčať kritický stav, v ktorom sme mesto preberali resp. vytvárať obraz, akoby sme po samých zodpovedných predchodcoch prevzali mesto, ktoré nevieme spravovať... Realita je presne opačná a v záujme veci a pravdy ju treba jasne pomenovať. Chcem preto uviesť len zopár príkladov, ktoré demonštrujú, s akými právne, zmluvne či finančne komplikovanými kostlivcami sme sa museli vysporadúvať a ako ťažko sa pri nich hľadalo a hľadá najlepšie riešenie pre mesto.
1) PKO síce stojí, ako sme sľúbili, jeho stav je však úplne nevyhovujúci, pre všetkých. Predaj pozemkov pod PKO v roku 2005, podpis utajenej zmluvy o búraní a vydanie objektov na búranie bývalým primátorom pred jeho odchodom z funkcie, to vytvorilo veľmi nevýhodnú pozíciu pre mesto. Hľadali sme riešenie dohodu o zámene pozemkov, ale majiteľ pozemkov zvolil cestu súdneho sporu, v ktorom sme aktuálne na krajskom súde neboli úspešní. Krajský súd nám síce dal za pravdu, že na zbúranie PKO musí dať súhlas zastupiteľstvo, ale podľa neho to urobilo v roku 2005 pri predaji pozemku. My s tým nesúhlasíme a podáme dovolanie na Najvyšší súd, lebo podľa nás takýto súhlas zastupiteľstvo nikdy neudelilo. Súdna cesta problém PKO nevyrieši, ale môže posilniť pozíciu mesta alebo majiteľa pozemkov, pretože problém sa dá vyriešiť iba dohodou oboch strán. Našou úlohou je tak ako doteraz hájiť záujmy mesta a v tom budeme pokračovať.
2) Hlavná stanica, asi "najboľavejšie" miesto nášho mesta, je nie identický, ale obdobný príbeh. Deň pred odchodom z funkcie môj predchodca podpísal zmluvu o budúcej zmluve o predaji pozemkov pred stanicou za 23,8 mil. eur, ktoré - až na už uhradenú čiastku 365 tis. eur - má kupujúci, firma Transprojekt, uhradiť výstavbou podzemnej električky k novej stanici do konca roku 2016. Našou snahou bolo, aby investor čo najskôr začal pred stanicou stavať, ale ten za 4 roky podal iba 2 žiadosti o stavebné povolenia, ktorých potrebuje asi 30. Preto sme zvažovali aj vypovedanie zmluvy, ale to sa dá bez sankcií iba vtedy, keď je zjavné, že druhá strana nedodrží termíny, ku ktorým sa zaviazala. Podľa posudku ten termín nastal v septembri 2014. Investor nám navrhol predĺženie termínu dokončenia až o 1,5 roky, ale posledné zastupiteľstvo túto snahu odmietlo. Rozhodnutie teda bude na novom zastupiteľstve.
3) Palác Motešických je menej známou kauzou, avšak s obdobným rukopisom, pri ktorej bývalý primátor tesne pred odchodom z funkcie nepochopiteľne uznal záväzok mesta vo výške 800-tisíc eur voči správcovi tohto objektu. Aby sa dlh nezvyšoval bolo mesto prakticky donútené vzdať sa svojich priestorov v paláci, poslanci schválili ich odpredaj za dva milióny eur.
4) Zmluva na zimnú údržbu rezonovala viac ako predošlá kauza. Hoci mi sľúbil, že ju nepodpíše, podpísal ju môj predchodca v októbri 2010 na 8 rokov s odôvodnením, že verejné obstarávanie prinieslo úsporu 10% ceny. Ale zabudol, že zmluva je nevýhodne nastavená pre prípad, že nesneží a mesto musí platiť firme za pohotovosť vysoké sumy, čo sa vypuklo ukázalo pri teplej zime v minulom roku. Sústredili sme sa na kontrolnú činnosť vo vzťahu k dodaným výkonom, aby mesto platilo iba to, čo naozaj podľa zmluvy bolo urobené.
5) Podobných príkladov nevýhodných zmlúv bolo množstvo. Určite si všetci spomenú na nevýhodnú pozíciu mesta v spoločnosti Tehelné pole, a.s., ktorá vyvolala veľké diskusie po dokončení hotela pri zrekonštruovanom zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Nemali sme z čoho kryť stratu spoločnosti, ktorá hotel postavila na úver, tak sme sa rozhodli z nej vystúpiť v januári 2013. Odpredali sme náš podiel v stratovom podniku za dvojnásobok nášho vkladu výmenou za to, že pozemky, ktoré mal kupujúci od bývalého vedenia mesta prenajaté na 50 rokov dopredu za symbolických 33 eur na rok, sme mu predali za viac ako 1 mil. eur. Bez toho by sme dostali za 50 rokov nájom 1.650 eur za celú dobu nájmu a o 40% podiel v spoločnosti Tehelné pole by sme prišli navýšením základného imania, na ktoré mesto nemalo peniaze.
Takto by sme mohli pokračovať: astronomické dlhy, kauza netransaprentného prideľovania bytov, skrytá privatizácia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, predražený zimný štadión, problematická výstavba pri Karloveskom ramene, tajné zmluvy, rozpustenie rezervného fondu, zablokovaná výstavba autobusovej stanice, výstavba v stabilizovaných územiach (Hagarova, Hraničná) a podobne. Podrobný prehľad môžete nájsť na mojom facebookovom profile.
Často počúvam aj kritiku, že mesto nemá prehľad o svojom majetku a jeho inventarizácii. Celkom príznačný a výpovedný obraz o tom, v akom stave nám naši predchodcovia zanechali mesto, poskytuje porovnanie stavu, v akom sme v roku 2010 preberali evidenciu majetku mesta a v akom stave je táto evidencia dnes.
Také nevýhodné zmluvy, ako sme tu uviedli, po tomto volebnom období nezostanú. Naopak, výsledkom tohto volebného obdobia je ozdravenie mestských financií, podstatne vyššia transparentnosť a reálne naštartované veľké dopravné projekty a množstvo ďalších, menších projektov. To ukazuje, že sme od ťažkého východiskového stavu v roku 2010 posunuli Bratislavu dopredu a vytvorili dobrú pozíciu pre jej zdravý, transparentný a udržateľný rozvoj.
