Priznávam, že ma šokovala najnovšia správa Transparency International Slovensko (TIS), v ktorej Bratislava klesla v rebríčku transparentnosti samospráv na 42. miesto. TIS každé dva roky zostavuje takýto rebríček a keď končil v roku 2010 svoje funkčné obdobie primátor Ďurkovský, bola v ňom na 8. mieste. Pre mňa ako primátora bola transparentnosť jednou z priorít. Poslanci schválili na môj návrh dokument Protikorupčné minimum, v ktorom boli konkrétne opatrenia vychádzajúce práve z kritérií hodnotených TIS. Nepodarilo sa nám splniť všetky opatrenia, ale v roku 2012 sa Bratislava dostala na 7. miesto a v roku 2014 na 4. miesto v transparentnosti miest a obcí na Slovensku.
Po nástupe primátora Nesrovnala sa transparentnosť zrejme zo zoznamu priorít vytratila. Bratislava sa dostala v rebríčku 2016 na 17. miesto a v roku 2018 dokonca na 42. miesto. Treba povedať, že transparentnosť ostatných samospráv išla hore, ale Bratislava vo viacerých kritériách stojí na mieste, alebo padá. Jej hodnotenie výrazne kleslo v kritériu Účasť verejnosti na rozhodovaní a takisto v kritériu transparentnosť obecných podnikov a organizácií. A takisto klesla úroveň verejného obstarávania, kde TIS v samostatnom hodnotení zaradila Bratislavu so šiestimi pochybeniami, ktoré oficiálne konštatoval a pokutoval ÚVO, medzi negatívnych rekordérov medzi slovenskými mestami.
Druhou oblasťou, kde sa primátorovi Nesrovnalovi podarilo predstihnúť primátora Ďurkovského, je zadĺženosť mesta. V roku 2008 mala Bratislava dlh 139 mil. eur (bez podnikov a mestských organizácií) a v rezervnom fonde bolo 100 mil. eur. V roku 2010 odovzdával primátor Ďurkovský Bratislavu s dlhom 129 mil. eur a s rezervným fondom vo výške 1,5 mil. eur. Zadĺženosť bola nad hranicou 60% bežných príjmov, ktoré stanovuje ako limit ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takže mesto už si nemohlo nič požičať, mohlo len šetriť.
Preto sme sa v rokoch 2010 až 2014 sústredili na šetrenie, ozdravenie mestských financií a na získanie európskych fondov. Bolo to ťažké obdobie, ekonomika po kríze z roku 2008 klesala, rovnako aj príjmy samospráv, ale my sme konali. Podarilo sa nám získať do mesta 300 mil. eur z európskych fondov, za ktoré sa spustila rekonštrukcia Starého mosta, nakúpili sa nové trolejbusy a objednali nové električky. Mesto som odovzdával v lepšom stave, ako som ho preberal, s dlhom 111 mil. eur a na rezervnom fonde bol 1 mil. eur.
Keď bol v mojom volebnom období Ivo Nesrovnal poslancom a predsedom finančnej komisie, vyhlasoval, že prioritou je pre neho šetrenie a znižovanie dlhu mesta. Keď sa stal primátorom, tak už to neplatilo. Naopak dlh mesta sa od roku 2015 postupne zvyšoval až dosiahol v roku 2018 výšku 142 mil. eur. Pretože príjmy mesta sa výrazne zvýšili vďaka rastu zamestnanosti v štáte a zvýšenému podielu samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb, tak sa dlh mesta percentuálne ako podiel z bežných príjmov znížil. Ale tých 142 mil. eur presahuje 51,4%, čo podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje prijatie osobitných opatrení. Všetci vieme, že žijeme časoch, keď sa ekonomike darí, rastú dane z príjmov, preto rastú aj príjmy samospráv a bolo by treba znižovať dlhy mesta, aby bolo pripravené na horšie časy. Ale keď primátor Nesrovnal bude odovzdávať svoju funkciu, odovzdá mesto s rekordným dlhom 142 mil. eur a rezervným fondom vo výške 0,7 mil. eur, hoci ešte začiatkom tohto roku tam bolo viac ako 25 mil. eur.
Dúfam, že bude odovzdávať novému primátorovi. Nechcem hovoriť o iných veciach, ale v transparentnosti a v zadĺženosti mesta sa výsledkami určite chváliť nemôže. To, čo dokázal, totiž nie sú výsledky, ale hanba.
