Darmo sa primátor Nesrovnal chváli, že vďaka nemu máme v Bratislave obnovený Starý most. Keby nebolo Európskej komisie a európskych fondov, tak by sme s mostom cez Dunaj mali veľké problémy. Ešte v roku 2008 bolo v rezervnom fonde mesta 100 mil. eur, z toho 50 mil. eur bolo určených na nosný dopravný systém, na 1. etapu do Petržalky. Prišla finančná a hospodárska kríza a takisto zvýšené požiadavky financií na dostavbu Zimného štadióna pre majstrovstvá sveta 2011 a výsledkom bolo, že keď mi primátor Ďurkovský odovzdával funkciu v decembri 2010, na rezervnom fonde bolo 1,5 mil. eur. Od polovice roku bol Starý most zo statických dôvodov uzatvorený pre dopravu a fungovala iba úzka pešia lávka.
V tom čase už ministerstvo dopravy vedelo, že sa nedá využiť alokácia 550 mil. eur v operačnom programe Doprava určená na rozvoj železničných tratí v regióne Bratislavského kraja a začalo hľadať náhradné projekty. Jeden z nich ponúkol Bratislavský samosprávny kraja, a to obnovu železničnej stanice Filiálka a druhý ponúkla Bratislava, a to rekonštrukciu Starého mostu a výstavu električkovej trate zo Šafárikovho námestia po Bosákovu. To nebol železničný projekt, preto sme predložili návrh, aby sa to riešilo štvorpásovou koľajou, kde tá širšia s normálnym rozchodom by slúžila pre električko-vlaky, tzv. tram-trainy. To, že sme vôbec mali čo predložiť, bola zásluha primátora Ďurkovského, po ktorom zostalo platné rozhodnutie o umiestnení stavby rekonštrukcia Starého mosta a koľajová trať po Bosákovu. Oproti Filiálke bolo mesto pozadu, lebo tá mala projekty podstatne rozpracovanejšie.
Ale keď sme predstavili projekty v Bruseli, situácia sa otočila. Európska komisia mala pochybnosti o analýze nákladov a prínosov na Filiálku, ale projekt električky sa im páčil a od začiatku ho podporovali. Projekt električky získal aj podporu mestského zastupiteľstva v októbri 2011 (záznam z rokovania jasne ukazuje, že poslanec Nesrovnal vystupoval proti, až sa ma prítomný poradca ministra dopravy Figeľa pýtal, kto je ten „ ...“, ktorý to stále kritizuje, tak som mu odpovedal, že to je predseda klubu SDKÚ a predstaviteľ koaličnej väčšiny 32 poslancov v mestskom zastupiteľstve). Aby mohlo mesto čerpať európske fondy, tak sa stalo prijímateľom európskych fondov pre operačný program Doprava a pripravovalo ďalší stupeň dokumentácie, žiadosť o nenávratný finančný príspevok a ďalšie krok. V priebehu prípravy sa projekt zmenil z rekonštrukcie na novú konštrukciu Starého mosta a neskôr ešte raz (už v priebehu rekonštrukcie), keď sa na návrh Lepšej doprav úplne prepracovalo riešenie Štúrovej ulice a zastávky na Šafárikovom námestí. Aj to bola príčina, prečo sa práce oneskorovali, lebo bez platného povolenia nemožno stavať.
Napriek obrovskému úsiliu Pavla Freša ako predsedu BSK presadiť projekt Filiálka sa ukázalo, že analýza nákladov a prínosov naozaj nevychádza, chýbali jasné odpovede na to, preč chcú železnice stavať novú stanicu 1.500 m vzdušnou čiarou od Hlavnej stanice, aké vlaky budú na novú stanicu chodiť. Na základe toho sa ukázalo, že riešenie hlavovej stanice 16 metrov pod zemou za 450 mil. eur zelenú od komisie nedostane a minister dopravy Počiatek projekt zastavil. Finančná alokácia z európskych fondov bola použitá znovu v prospech Bratislavy a dohodli sa nákupy nových trolejbusov a električiek ako ekologických dopravných prostriedkov, s tým, že obnovu autobusov si má zabezpečiť mesto z vlastného rozpočtu. Nešlo by to tak ľahko, keby sme v tom čase nemali za sebou hodiny odborných rokovaní na úrovni tímového poradcu Európskej komisie pre dopravné projekty JASPERS ako aj na úrovni riaditeľov príslušných oddelení priamo na komisii.
Podarilo sa nám ich získať pre myšlienku podpory verejnej dopravy v Bratislave natoľko, že keď sa v roku 2013 objavil návrh Partnerskej dohody medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou na roky 2014-2020, tak jediná navrhnutá menovitá priorita zo strany komisie bola „Public transport in Bratislava“. Komisia vedela, že až keď sa postaví druhá etapa z Bosákovej na Janíkov dvor, bude môcť električka v Petržalke naplno plniť svoju funkciu. Prečo dodnes nemá primátor Nesrovnal ani územné rozhodnutie na túto etapu, napíšem na budúci týždeň (iste si pamätáte, keď hovoril, že v roku 2018 sa začne stavať). Komisia tiež vedela, že na to, aby aj ďalšie električkové radiály mohli byť základom kvalitnej verejnej dopravy v Bratislavy, je nutná ich rekonštrukcia, lebo sme im k tomu predložili podklady. Preto sú dnes peniaze v operačnom programe Integrovaná infraštruktúra nielen na druhú etapu električky do Petržalky, ale aj na rekonštrukciu jednotlivých radiál. Mesto za primátora Nesrovnala pripravilo projekt rekonštrukcie Karloveskej radiály za 67 mil. eur, ale za dva roky nedokázalo vysúťažiť zhotoviteľa diela.
Takže peniaze na podporu verejnej dopravy v Bratislave sú, ale mesto potrebuje na čele lepšieho manažéra, aby ich dokázalo využiť v prospech Bratislavčanov. Ivo Nesrovnal nám ukázal, že on tým manažérom nie je.
