Keď sme preberali na konci roku 2010 vedenie mesta, Bratislava dlhovala na starých úveroch 128 miliónov eur, ďalších 49 miliónov za nákup autobusov, 46 miliónov za nevyplatené faktúry za opravu zimného štadióna, Starej radnice či Starého mosta a 9 miliónov v ďalších mestských podnikoch.
Za štyri roky sa nám podarilo otočiť filozofiu, s ktorou mesto predtým pracovalo a naštartovať iný trend. Vďaka tomu, že sme sa správali zodpovedne, sa dnes trend hospodárenia mesta uberá úplne iným smerom. Nie všetky opatrenia však boli populárne. Museli sme zvýšiť dane z nehnuteľností, museli sme zvýšiť aj cestovné v MHD. Začali sme šetriť na bežnom chode mesta a každoročne zostavujeme prebytkový bežný rozpočet mesta, čiže na chod mesta minieme menej ako Bratislava získa na daniach. Prebytkom splácame časť starých dlhov. Ďalšiu časť dlhov splácame predajom mestského majetku. Výdavky sa podarilo znižovať aj transparentným verejným obstarávaním a elektronickými aukciami.
V roku 2011, teda v prvom roku nášho volebného obdobia, bolo samotné mesto (bez podnikov) zadlžené vo výške 66 % bežných príjmov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o tom, že ak zadlženie samosprávy prekročí 60 percent, je to kritická hranica zrelá na sankciu. Do roku 2013 sme znížili zadlženie mesta na 55% a v roku 2014 plánujeme toto číslo znížiť na 52 % bežných príjmov.
Celkový dlh mesta spolu s mestskými podnikmi začiatkom roku 2011 siahal do výšky 232 miliónov eur - zadlženie bolo teda väčšie ako celý ročný rozpočet mesta. Zdedený dlh znížime do konca volebného obdobia na 186 miliónov.
Vývoj zadlženia od roku 2007 dokumentuje priložený graf. Dlhy počas pôsobenia bývalého primátora Ďurkovského narástli z 86 na 196 miliónov. Počas prvých troch rokov nášho pôsobenia sme dlhy nezvyšovali, ale dokázali sme ich znížiť takmer o 40 miliónov eur.
Porovnanie zadlženia mesta primátora Andreja Ďurkovského (2007/2010) a primátora Milana Ftáčnika (2011/2014) a v ývoj dlhu mesta a mestských organizácií 2007-2014
V roku 2014 budeme pokračovať v ozdravovaní mestských financií
Príprava rozpočtu Bratislavy na rok 2014 bola zložitejšia ako minulé roky: klesli nám daňové príjmy, keďže podľa výsledkov sčítania máme iba 415.000 obyvateľov a stúpli nám výdavky na spolufinancovanie európskych projektov. Aj preto sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zhodu s poslancami na definitívnom znení rozpočtu mesta. To je dôvod, prečo som návrh rozpočtu v decembri stiahol z rokovania, aby som vytvoril priestor na hľadanie zhody do januára 2014.
Bežný rozpočet na rok 2014 sme navrhli ako prebytkový vo výške 11 miliónov eur. To znamená, že z peňazí, ktoré dostaneme na bežný chod mesta, nespotrebujeme všetky, ale túto časť si odložíme nabok, aby sme za ne mohli splácať staré dlhy. Napriek tomu sme rozpočet na rok 2014 pripravili ako rozvojový. V tomto roku navrhujeme financovať najmä významné rozvojové projekty v doprave, ale tiež zvýšiť podporu pre sociálne služby a školstvo. Chceme tiež pokračovať vo finančnom ozdravovaní mesta.
Uvedomujem si, že úsporný režim nie je celkom bezbolestný. Žiaľ, ak chceme zodpovedne spravovať naše mesto, neexistuje iná cesta, ako jeho rozvoj postaviť na zdravé finančné základy.[/content>
