Fotografovať divé zvieratá vo voľnej prírode nie je vôbec jednoduchá vec. Kto to niekedy skúsil, určite mi dá za pravdu. Sú to nachodené kilometre a prečakané dni, častokrát bez najmenšieho výsledku. Ak chcete fotografovať divé zviera, máte len dve možnosti. A to buď spoznať miesta jeho najčastejšieho výskytu a čakať naň častokrát celé dni bez záruky, že sa zviera na tomto mieste niekedy objaví, alebo zvieratá aktívne vyhľadávať v ich prirodzenom prostredí. Najčastejšie je to zmes oboch možností.
Veľkou nevýhodou je, že väčšina zvierat vychádza zo svojich úkrytov až za súmraku, kedy už sú podmienky na fotografovanie nevyhovujúce. (Vysoké ISO, dlhé časy.) Mal by som stovky záberov, keby tomu tak nebolo. Ďalšou veľkou nevýhodou je, že zvieratá sú veľmi plaché. Priblížiť sa k divému zvieraťu tak, aby vás nespozorovalo skôr, než ho stihnete vyfotografovať, je častokrát nadľudský výkon. A keď sa aj pribížite "na dostrel" vášho fotoaparátu, častokrát je zviera ukryté v tráve alebo v húštine a vy ho ledva vidite a fotografia za takýchto podmienok nemá cenu. Len tak mimochodom, skúste nájsť aspoň dve srnky na nasledujúcej fotografii. V skutočnosti sú tam dve srnky a jeden srnec. Z toho dve sú rozoznateľné i na fotografii.
Na fotografovanie zvierat potrebujete rýchly fotoaparát s kvalitným a rýchlym objektívom. Ten ja bohužiaľ nemám. A nemá ho ani väčšina amatérskych fotografov. Cena takých objektívov sa zväčša počíta v státisícoch korún. Ale pekné fotografie pre vlastné potešenie sa dajú urobiť i s menej kvalitným vybavením.
Na zachytenie takéhoto okamihu máte častokrát len jediný pokus a doslova zlomky sekundy. Všetko vám naviac komplikujú zhoršené svetelné podmienky. A trafiť sa pri veľkom zväčšení a relatívne dlhej expozičnej dobe tak, aby fotografia nebola rozmazaná, je častokrát aj o šťastí.
