S malou dušičkou som sa vybral do lesa zistiť, čo to tie medvede zase vystrájajú. Dosť, že v nich každý poľovník vidí chodiacu prachovku, ešte sa chcú zviditeľniť aj tým, že nám požerú všetky mravce. Tak to už je priveľa aj na mňa.
Ešte predtým, než som vyrazil, som zalovil v archíve, aby som našiel fotografie rozhrabaných mravenísk z minulosti. Konkrétne som také našiel zo dňa 26. apríla roku 2008 a 10. mája 2008. Fajn, bolo rozhodnuté, ide sa tam.
Bolo krásne slnečné jesenné ráno, vonku bola nádherná inverzia. Hneď prvé mravenisko, ktorého miesto som si pamätal, svedčilo o tom, že som na teritóriu medveďa.
Napriek zjavnému ataku medveďa mravce prežili:
Odľahlo mi a bol som zvedavý, čo bude ďalej.
Tomu, že som na správnom mieste, nasvedčovali i vyhrabané plásty ôs.
Nasledovalo ďalšie mravenisko. Zle je, toto som si pamätal ako medveďom nedotknuté.
Uff, vydýchol som si, žijú.
Nasledovalo ďalšie...
a ďalšie...
a ďalšie...
a ďalšie...
A dalo by sa takto pokračovať. Ja som bol ale najviac zvedavý na tie, ktoré na jar roku 2008 vyzerali nasledovne:
Fotografia z 26. apríla 2008
Fotografia z 26. apríla 2008
Fotografia z 5. mája 2008
Fotografia z 26. apríla 2008
Páchateľ bol zrejmý (Fotografia z 26. apríla 2008)
Rozhrabané mraveniská vyzerajú v súčasnosti nasledovne:
Je zjavné, že sa im medveď nevyhol a navštívil ich aj tento rok, naposledy zrejme nedávno. Ale výraznejšie im neublížil. Pôsobili omnoho zdravšie ako bezprostredne po minuloročnej medvedej návšteve.
Čo dodať na záver. Lokalitu, ktorú som "preskúmal", navštevujem už rádovo desiatky rokov. Mraveniská a medvede sú tam, odkedy si pamätám. Skontroloval som približne jedenásť veľkých mravenísk a napriek pravidelno nepravidelnému hosťovaniu medveďov som nezaznamenal za tie roky žiadny úbytok. Jedno však majú všetky tie mraveniská spoločné a to, že sa nachádzajú na slnečnom okraji lesa. A keďže je jeseň a v čase mojej poslednej návštevy bolo len pár stupňov nad nulou, prejavoval sa výraznejšie i fakt, že mraveniská prehriate slnkom vykazovali oveľa vyššiu aktivitu, ako tie, ktoré boli práve v tieni stromov. Je to jasne vidieť aj z mojich fotografií.
A tak mi nedá nespomenúť vyjadrenie ochranárov:
"Početnosť niektorých druhov mravcov znižuje predovšetkým komerčné lesníctvo tým, že sa pestujú husté lesy, kde na pôdu dopadá málo svetla a navyše sa v lesníctve stále častejšie stretávame s použitím jedovatých chemikálií".
Ing. Erik Baláž - Lesoochranárske zoskupenie VLK.
(Prebraté zo správ STV, zo dňa 29.9.2009)
