Pravdepodobne každý z Vás má svoje obľúbené miesta. Tie moje sú zväčša v prírode, kde môžem pozorovať a niekedy i fotografovať zvieratá.
Bol som práve na jednom takomto "svojom" mieste a v tieni stromu som čakal, čo mi prinesie západ slnka. Nič, nič sa nedialo, len brechot psov v diaľke. Tak som vystúpil z tieňa stromu a vybral sa okrajom veľkej lúky. Padla mi do oka scenéria vykreslená zapadajúcim slnkom.
Spustil som fotoaparát, otočil som sa a zmeravel. Za tú krátku chvíľku, čo som fotografoval, vyhupla za mnou na lúku skupinka srniek. Stál som na lúke, ničím nekrytý a bál som sa pohnúť z miesta, aby som zvieratá nevyplašil.
Začal som fotografovať, no zvieratá boli veľmi ďaleko.
Kliknutím si môžete fotografiu zväčšiť.
A tak som využíval chvíľky, kedy sa pásli a pomaličky som sa presúval smerom k nim. Tento môj pohyb však neušiel pozornosti.
No, stalo sa to, čo som nečakal. Uprene na mňa hľadela a začala sa pomaličky približovať.
Nespúšťala ma z očí a tak som sa nemohol ani pohnúť. Ozývalo sa len tiché cvak, cvak.
Priblížila sa na vzdialenosť možno 20 m a tam zastala. Po chvíli, keď sa vynadívala a poumývala, začala sa pásť.
Po chvíli zdvihla hlavu a zahľadela sa na mňa, akoby chcela povedať: "Nechceš mi ublížiť? Mám strach."
Postála tam a vzápätí vošla do blízkeho lesa, pár metrov odo mňa. V duchu som sa s ňou už rozlúčil. Aké však bolo moje prekvapenie, keď ju po chvíľke vidím vychádzať z lesa a za ňou jej malá nádhera, ktorá bola po celý ten čas ukrytá v bezpečí lesa.
Tentokrát si úlohy vymenili. Mama srna sa začala pásť a malé srnčiatko na mňa sústredilo svoj pohľad. Celý tento príbeh sa odohral za takmer 45 minút. Po celý ten čas som stál, premrznutý, takmer bez pohnutia, s cca 3 kg fotoaparátom v rukách.
Medzitým už slnko úplne zapadlo a ja som pomýšľal na cestu domov, keď tu srnky spozorneli a upreli pohľad na jedno miesto. Po chvíľke som pochopil, čo sa deje. Za stromami som už aj ja začul blížiace sa terénne auto. Srnky znervózneli a potichu sa vytratili do lesa. Usúdil som, že urobili to najlepšie, čo za danej situácie urobiť mohli a stratil som sa vo večernom lese aj ja.
