Márne čakanie

Počasie bolo príjemné, len komáre štípali ako divé. A bolo trochu mokro po daždi. Ako sa to často stáva, na zvieratá som mal smolu. Niežeby tam žiadne neboli, ale vychádzajú z úkrytov až za súmraku, kedy sa už nedá fotografovať. Tak tomu bolo i včera. Až pri návrate som naďabil na skupinku pravdepodobne diviakov. Takmer sme sa zrazili, no aj tak som ich nevidel. Citil som len výrazne ich pach a praskanie konárov v kríkoch necelých päť metrov odo mňa. Zapol som síce fotoaparát a nastavil najvyššie ISO, ale márne. Zvieratá sa mi včera vyhýbali. A tak som fotil to, čo mi zostalo. Posúďte sami.

Čakal som až do súmraku, ale západ slnka mi nevyšiel. Scenériu narúšali stĺpy vysokého napätia.