Insekticídy sú látky, ktoré sa používajú proti škodcom v poľnohospodárstve, to je fakt. Tak prečo ich teda nepoužívať aj v lesoch na ničenie podkôrneho hmyzu? Tých protiargumentov je niekoľko.
Jeden z hlavných je ten, že les nie je kukuričné pole. V lese je omnoho väčšia rozmanitosť druhov, ako na kukuričnom poli. Škála postihnutých živočíchov a rastlín v lese je omnoho väčšia. Pokiaľ teda nechceme, aby nám v lese rástla čistá urastená kukurica a nič iné. Veľmi pekne to popisuje vo svojom blogu "Lesy SR" to z nás robíte s prepáčením debilov? Michal Wiezik, preto sa touto problematikou nebudem bližšie zaoberať.
Prečo sú chemické postreky proti podkôrnemu hmyzu neúčinné veľmi prehľadne zhrnul, vo svojom blogu, do deviatich bodov Rastislav Jakuš. Odporúčam každému, koho problematika lykožrúta zaujíma.
To, čo Vám chcem ukázať ďalej na príklade, nepotrebuje hlboké znalosti z biológie, či ekológie lesa. Ide skôr o fyzikálnu podstatu problému a na jej pochopenie Vám postačí trochu predstavivosti.
Sledoval som vlani pri postrekoch lietadlá lietajúce nad územím Národného parku Nízke Tatry a všimol som si, že najväčšiu časť postrekovaných území tvorili stojace stromy. A tu sa už dostávame k podstate problému, ktorým sa chcem zaoberať v tomto článku. Aj keď v konečnom dôsledku čiastočne podobná situácia nastáva i pri pozemných postrekoch, ďalej sa budem venovať len postrekom leteckým.
Predstavte si postrekovacie lietadlo, ktorého nádrže sú naplnené insekticídom. Lietadlo sa vznesie a z výšky rozprašuje nad lesom chemickú látku. Tá dopadá vo forme drobných kvapôčiek (aerosolu) na koruny stromov. A tu je prvý háčik problému. Ak ste sa niekedy ukryli v lese počas dažďa, tak viete, že v lese prší na dvakrát. Prvýkrát počas dažďa a druhýkrát po daždi, keď padajú na zem kvapôčky vody zachytené korunami stromov.
Čo sa teda stane, keď nad korunami stromov preletí postrekovacie lietadlo?
Koruny stromov zachytia podstatnú časť rozprášených kvapôčiek insekticídu. Tieto sa z časti vyparia a z časti spadnú na zem vo forme chemického dažďa.
Pre lepšiu predstavivosť nám poslúžia fotogravie, pre ktoré som sa vybral do prírody. Aerosol rozprášený z lietadla nám nahradia snehové vločky.
Kvapôčky aerosolu (snehové vločky) sa zachytia na konároch, ale kmeň stromu (kde žije lykožrút) zostane prakticky suchý. Koľko toho zachytí koruna stromu je najlepšie vidieť na zemi pod stromom. Pokiaľ okolo stromu je súvislá snehová pokrývka, pod stromom nie je takmer žiadny sneh.
Ale ako to je v hustom ihličnatom lese, kde koruny tvoria len zlomok z bohatosti koruny samostojacich stromov? Veľmi podobne.
Koruny stromov v hustom smrekovom lese vytvoria nad celým lesom spojitú strechu, ktorú musí prekonať všetko, čo padá z hora. Takže padajúci aerosol ako prvé zachytia koruny stromov. A nech už kvapôčky insekticídu prileteli z akéhokoľvek smeru, veľká časť sa zachytí v korune a iba časť z nich spadne voľným pádom, v dôsledku gravitácie, súbežne s kmeňom na zem pod stromami. To, čo nespadne sa vyparí alebo prischne na konáre. Kmeň stromov zostane suchý.
Ale čo lykožrút? Veď on je hlavným cieľom postreku. Tie jedince, ktoré práve v tom čase lietajú okolo stromu, to pravdepodobne z časti zasiahne. Ale tie, ktoré sú pod kôrou stromu, tie zostanú prakticky neohrozené.
Asi najlepšie bude, keď si celý kolobeh insekticídu v lese ukážeme názorne na obrázku.
Hoci lietadlo letí z rôznych smerov, koruny stromov zachytia a zbrzdia rozprášené kvapôčky chemikálie a tie, ktoré spadnú na zem, už padajú rovnobežne s kmeňmi stromov. Dopadnú na rastlinky, lesné plody a živočíchy žijúce pod stromami, odkiaľ sa s dažďovou vodou dostávajú do potokov a studničiek. Tam zas ohrozujú vodné živočíchy a v konečnom dôsledku i nás a naše deti. Ale k nášmu ohrozeniu môže dôjsť prakticky počas celej cesty insekticídu po jeho trase od rozprášenia a vdýchnutia, požitím lesných plodov, zvierat, rýb, napitia sa zo studničky a pod.
Výrobca insekticídu Fury 10 EW udáva polčas rozpadu v pôde štyri až päťdesiatšesť dní. Teda minimálne počas tejto doby je látka schopná zabíjať živočíchy a uškodiť nášmu organizmu.
Na záver ešte jeden citát z karty bezpečnostných údajov insekicídu Fury 10 EW:
"Fury 10 EW je považovaný za vysoko toxický pre ryby a vodné stavovce.
Je treba zabrániť kontaminácii vodného prostredia týmto prípravkom."
Ako sa dá zabrániť kontaminácii vodného prostredia v lese, to si dosť dobre nedokážem predstaviť. A myslím si, že v reálnych podmienkach je to úplne nemožné.
Chemické postreky sú v našich národných parkoch nateraz zastavené, avšak v územiach s nižšími stupňami ochrany zastavené neboli. Stále sa medzi nami nájde dosť ľudí, ktorí sa snažia postreky rôznym spôsobom obhajovať bez toho, aby venovali pozornosť vyjadreniam odborníkov. Ak si neželáte, aby sa do našich národných parkov vrátila chémia, podporte prosím i Vy petíciu smerujúcu k presadeniu ich úplného a trvalého zákazu používania: Zastavme postreky národných parkov!
