"Na poľovačke
V jedno zimné ráno sme sa vybrali s oteckom, ktorý rád poľuje, na poľovačku. Obliekla som si zelené šaty, aby ma zvieratká nezbadali. Príroda bola veľmi pekná, všade bolo mnoho snehu. Po dlhom kráčaní po zasnežených lúkach sme zbadali líšku. Otecko zobral pušku a škodnú líšku postrelil. No zranená líška nám ušla. Hľadali sme ju dlhé hodiny. Nakoniec ju našla naša sučka Lilinka. Videli sme, že líška ušla na zamrznuté jazero a tam zdochla. My sme sa po ňu báli ísť, aby sa pod nami nepreboril ľad. Pomohla nám naša skvelá Lilinka, ktorá líšku zo zamrznutého jazera pritiahla až k nám. Bol to pre mňa krásny a nezabudnuteľný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem."
Napísala Eszter Pásztor, 5. B (Zdroj)
Bohužiaľ, je to tak, aj takto vychovávame naše deti.
Áno, reč bude o líške. Pri svojich potulkách prírodou ich vídavam pomerne často. Ale len zriedka sa mi ju podarí vyfotografovať. Je plachá a keď zbadá alebo zacíti človeka, vyhne sa mu i na stovky metrov.
Najčastejšie ich pozorujem z diaľky, pri love. Prv chodia s ňufákom pri zemi a sledujú stopy hlodavcov.
Akonáhle narazia na čerstvú stopu, nájdu si vhodné miesto a zaujmú typický napätý postoj.
Keď hlodavec vylezie z diery, spozornejú a s upreným pohľadom čakajú na vhodný okamih.
Nasleduje skok.
A ak bol lov úspešný, potravu buď skonzumujú na mieste, ukryjú si ju na horšie časy, alebo,
ako tomu bolo v tomto prípade, odnášajú potravu, aby nakŕmili svoje mláďatá.
Je ťažké určiť, koľko hlodavcov denne takto líška uloví, ale v literatúre sa uvádza, že líška vo Walese chytila 17 myší za 45 min. Denne spotrebuje od 300g do 700g potravy (v čase odchovu mláďat), z čoho je približne 78% hrabošov. Odhaduje sa, že ročne takto jedna líška skonzumuje približne 4000 hlodavcov.
Angličania si už, zdá sa, tento fakt uvedomili. A tak sa líšky usídlili i v samotnom Londýne.
( Zdroj ilustračnej fotografie )
Ich počet v uliciach a parkoch Londýna je odhadovaný na približne desaťtisíc. Je ich tam toľko, že okrem zbavovania Londýna hrabošov a potkanov robia starosti aj ochrankárom z Wimbledonu. Londýnčania si už na líšky v uliciach a parkoch zvykli a často svojim chlpatým spoluobčanom nosia zvyšky z nedeľného obeda.
V čase, keď existujú účinné vakcíny proti besnote, už i táto choroba prestáva byť strašiakom a tak by možno bolo na čase prehodnotiť náš postoj k týmto inteligentným a užitočným zvieratám. Veď ak ste poľnohospodár a máte na svojom pozemku dostatok líšok, máte o problém s drobnými hlodavcami menej.
U nás sú líšky považované za "škodnú" a poľovníci na Slovensku ich strieľajú po celý rok, nezávisle na tom, či práve majú alebo nemajú mláďatá.
"Lovecký rekord:
V roku 2005, 24. novembra, dosiahol Peter svoj lovecký rekord. V ten deň ulovil z posedu na Klepáči štyri líšky. Deň predtým napadol prvý sneh. Keď prichádzal k posedu, od vnadiska odbehli tri líšky. Nesedel ani päť minút a prvá líška sa vrátila. Bolo pol siedmej večer. Následne sa bez známok plachosti objavil, dvanásť minút po prvej líške, lišiak, ktorého tiež ulovil. Keďže nebol tuhý mráz, ešte počkal. Päť minút po devätnástej ulovil ďalšieho lišiaka. Posledná bola znovu líška, ktorá pricupitala po sniežiku o dvadsať tridsať a neopatrnosť sa jej stala osudnou. Tlmenie besnoty lovom líšok nie je žiadna výsada, ale povinnosť každého poľovníka. V roku 2007 vysoký krytý posed na Klepáči, ktorý slúžil najmä na pozorovanie zveri a redukovanie populácie zvierat škodiacich poľovníctvu, neznámi vandali poškodili do takej miery, že je nepoužiteľný."
Tibor Benčič (Zdroj)
( Zdroj ilustračnej fotografie )
Nasledovné ilustračné foto nie je vhodné pre deti a slabšie povahy.
Použitá literatúra:
Líška hrdzavá - biológia a lov, Jozef Herz, PaPRESS Bratislava 2003
Listanaté lesy, Larousse, Paris 1990/91, preklad RNDr. Vladimír Kováč, CSc
