Potrebujete poriadneho koňa alebo aspoň pár šúľkov kukurice. Ak Vám poslanci odhlasujú možnosť použiť mäsitú návnadu, potrebujete ešte traktor a kôl.
Najprv zastrelíte koňa, ak Vám ho poslanci odhlasovali (nie toho, čo príde autom). Zastreleného koňa uviažete za traktor a budete ho ťahať celou dolinou, aby o pár hodín v tom teple poriadne smrdela, myslím dolina. Potom zatlčiete kôl doprostred lúčky a toho koňa oň uviažete, aby si ho chudák medveď nemohol skryť do bezpečia skôr, než ho zabijete.
Ak Vám poslanci mäsitú návnadu neschválili, tak na lúčku, pred posedom, vysypete ako návnadu šúľky kukurice.
Keď máte všetko nachystané, príde na rad ten pánko v obleku. Ten príde sám, spravidla sa dovezie na nejakom AUDI alebo BMW po ceste priamo pod posed. (Manželky a priateľky zvyčajne pri takýchto "zábavkách" pánkov nesprevádzajú. Maju citlivejšie žalúdky a ide predsa o zabíjanie.)
Všimnite si ten "nenápadný" posed vpravo nad cestou. Pánko vystúpi a urobí asi 5 (slovom päť) krokov (nejde o preklep). A poľovačka na medveďa sa môže začať. Pri troche šťastia a dobrom vetre môže strieľať aj z pootvoreného okienka svojho auta. Ušetrí si tým tých päť krokov. (Takíto ľudia bývajú zväčša leniví.)
Čo na tom, že medveď je chránené zviera. Čo na tom, že takýto medveď nikdy nikoho neohrozil. Čo na tom, že ako bežný občan tam nesmiete ani na bicykli. Čo na tom, že iba pár km od posedu sa hrajú deti s nejakým kontajnerovým medveďom na schovávačku a panie na dôchodku zažívajú šoky pri nedeľnej prechádzke.
Lovu zdar!
Dodatok:
K napísaniu dodatku ma inšpirovali moji priatelia, ktorí mali možnosť prečítať si článok pred zverejnením a ktorí neverili, že je niečo také možné. Tak na vysvetlenie, aby som uviedol veci na pravú mieru. Podľa platnej legislatívy je lov medveďa na mäsitú návnadu zakázaný, ale poľovníci sa snažia o jeho znovupovolenie. V článku opisujem spôsob lovu, aký sa používal pred zákazom. Ako návnada sa používal chorý, zranený alebo uhynutý dobytok, ktorý sa skutočne ťahal dolinou za traktorom, aby v doline zanechal pachovú stopu. Často takto na asfalte zostávali povytrhávané kusy "smrďatého" mäsa. (Videl som na vlastné oči.) Medveď, ktorý zachytil takúto stopu, zašiel po nej až ku kolu, kde bola zdochlina uviazaná.
Plošný odstrel medveďov nerieši problémové medvede, ako to tvrdia poľovníci a už vôbec nie ďaleko od obývaných miest ako v tomto prípade. Na týchto miestach sa strieľajú medvede čiste pre trofeje. Nič na veci nemení ani hmotnostné obmedzenie. Zbytočne odstrelíme 100 kg medveďa niekde ďaleko od ľudských obydlí, keď medvedica vodí svoje mláďatá na večeru do kontajnera s odpadkami. Práve takto vychované mláďatá majú vysoký potenciál stať sa už v rannom veku kontajnerovými medveďmi a s dospievaním takýchto medvieďat automaticky vzrastá nebezpečenstvo pre človeka. Ani odstrel medveďa, ktorý si zvykol na ľudskú potravu a blízkosť ľudí, nič nevyrieši, pokiaľ takýto medveď neohrozuje ľudí. Miesto odstreleného medveďa v krátkej dobe nahradí iný medveď. Ak medveďom nezamedzíme prístup k zdrojom potravy (kontajnery, záhrady, včelíny, polia a pod.), situácia sa zopakuje. Riešenie problémových medveďov vyžaduje individuálny, vysokoodborný prístup a použitie primeraných, účinných a praxou overených prostriedkov.
Štátu chýbajú špecialisti, ktorí by sa na vysokej profesionálnej úrovni zaoberali riešením jednotlivých prípadov problémových medveďov. (Treba si uvedomiť, že zďaleka nie všetky medvede sú problémové a ak majú byť opatrenia účinné, je nutné každý prípad posudzovať a riešiť individuálne.) Úlohu štátu v tomto prípade zastupujú rôzne mimovládne organizácie, avšak tie nedisponujú dostatočnými prostriedkami. Poľovníci sa na celý problém dokážu pozerať len cez puškohľad a na pár výnimiek problematike medveďov vôbec nerozumejú alebo nechcú rozumieť. Medveď je predovšetkým chránené zviera a je na nás ľuďoch, aby sme našli také účinné riešenie, aby medvede i naďalej plnohodnotne plnili svoju nezastupiteľnú funkciu v ekosystéme lesa a zároveň neohrozovali zdravie ľudí.
