Áno, súhlasím, že lykožrútom napadnuté "hnedé" stromy môžu na niektorých ľudí pôsobiť deprimujúco. Nášho pána premiéra nevynímajúc. Ale je skutočne holorubná ťažba tým všeliekom, ktorý dokáže zastaviť lykožrúta?
Na svojich potulkách prírodou sa často stretávam s tým, že tomu tak nie je.
Zdevastované, vyťažené územie, na ktorom sa príroda z takéhoto zásahu bude spamätávať rádovo tisícročia, nezabránilo šíreniu lykožrúta v okolí ťažby (hnedé smreky uprostred zeleného lesa).
Ťažba má dokonca niekedy úplne opačný efekt, ako tvrdia lesníci. Lykožrúta nielen nezastaví, ale na okraji rúbanísk dochádza k oslabeniu smrekových porastov narušením ich klímy. Tým, že sa stromy vyťažia, dôjde k "presvetleniu" a odvodneniu lesa. Stromy na okraji vyťaženej plochy takto zažijú tepelný, svetelný šok a šok z nedostatku vlahy, dochádza k ich oslabeniu a tým sa automaticky stávajú menej odolnými voči lykožrútovi.
Po vyťažení takýchto kalamitných plôch i napriek tomu, že druhové zastúpenie smreka v našich lesoch ďaleko prekračuje jeho pôvodné stavy, lesníci i naďalej vysádzajú smrek:
Lykožrút pritom paradoxne napomáha prežitiu mnohých, častokrát vzácnych a chránených živočíchov na chránených územiach.
"Mŕtve drevo" ponechané v lese má pritom pre les nenahraditeľný význam. Vyťažené plochy naopak v podstatnej miere zhoršujú biodiverzitu a samoobnovovaciu schopnosť vyťaženého lesa, ochudobňujú les o zdroj živín.
Ak si myslíte tak ako ja, že ťažobná technika do chránených území nepatrí, podporte, prosím, petíciu Stromy, o ktoré sa nemusíme báť.
