Do Číny som prvý krát prišiel približne v roku 1991 vlakom transibírskou magistrálou. Keď som odchádzal zo Slovenska mal som ešte 18 rokov, hranice Mongolska a Číny som prešiel presne na moje 19te narodeniny. Čínske duchovné dedičstvo ma priťahovalo. Veci, ktoré som u nás nenašiel som nachádzal tu. Chcel som si nájsť majstra a ponoriť sa do štúdia a hľadania zmyslu života. Asi ako mnoho mladých ľudí keď prekročia prah dospelosti. Pôvodne som sa ale nechcel naučiť po čínsky, reč sa mi zdala veľmi náročná. Keď Číňan otvoril ústa ja som počul som len súvislý tok čudných zvukov - nič z toho nedávalo žiaden zmysel, nevedel som čo sú slová a čo sú vety, vnímal som len súvislý hukot vodopádu... Dúfal som si, že s angličtinou to v tejto krajine dám.
Môj prvý pobyt v Číne trval mesiac a skončil zistením, že potrebujem viac peňazí, ak sa chcem venovať cvičeniu kungfu a hľadaniu zmyslu života. Vtedy som si vravel, že ak Číňan prežije na miske ryže denne, prečo by som nemohol aj ja - to by mi mojich 400 amerických dolárov vydržalo veľmi dlho... Ale moji čínski kamaráti ma presvedčovali, že to nie je dobrý nápad a vytrvalo, ale veľmi láskavo mi dohovárali, aby som najprv tých 500 dolárov rozmnožil a potom sa do Číny znovu vrátil - všetko bude jednoduchšie. Kedže oni na rozdiel odo mňa boli dušou obchodníci, poradili mi, aby som nakúpil rôzne veci a v taške ich priniesol na Slovensko a na burze ich predal za 10 násobnú cenu. Tak sa aj stalo, vtedy boli iné časy, z 500 euro sa stalo približne 2500 euro a ja som sa o rok prihlásil na vysokú školu v Pekingu.
Počas tohoto chvíľami bolestivého procesu mi kamarátova mama s ockom, srdeční Pekingčania, šesťdesiatnici radili: "Milan naučíme ťa pár pekingských riekaniek, aby si sa trochu zorientoval..."
Dodnes si pamätám na tieto rady:
砍大山 "Sekať veľký les"
Veľa kecať a nekonečne tralalákať. (slengový pekingský výraz)
你把我砍晕了 "Dosekal si ma do omdletia"
Z tvojho kecania a nekonečného tralalákania si ma priviedol do omdletia. (slengový pekingský výraz)
拉蜜 "Ťahať sa s jahôdkou"
Chodiť s frajerkou. (slengový pekingský výraz z 90 rokov)
要想把汉语学得会，必须跟老师睡 "Ak sa chceš naučiť po čínsky musíš spávať so svojou učiteľkou"
天不怕地不怕，只怕外国人学会中国话 "Nebojíme sa neba ani zeme, bojíme sa len toho, že sa raz všetci cudzinci naučia po čínsky"
" Ak sa chceš naučiť po čínsky musíš spávať so svojou učiteľkou. "
Znelo to veľmi lákavo: Nájdem nejakú milú Číňanku. Nazvem ju UČITEĽKA. Večer si ľahnem na posteľ spolu s ňou a keď sa ráno zobudím budem zrazu vedieť parádne po čínsky. Nebudem sa musieť toľko trápiť s učebnicami a lámať si hlavu s množstvom čínskych znakov.... Múdrosť do mňa vojde sama od seba - veľmi ľahko a bezbolestne...
Ako 19 ročného chalana sa ma táto téma síce celkom bytostne dotýkala, ale moje duchovné hľadanie bolo veľmi intenzívne a na ženy v tom čase v mojom živote nebol veľký priestor. Vo svojom vnútri som sníval veľké sny o hľadaní duchovných právd.
S odstupom času som veľmi rád, že som si z tejto rady zobral hlavne dobrosrdečnosť a láskavosť tíchto milých Pekingčanov, rodičov môjho dobrého kamaráta a nie radu samotnú.
Rozhodnutie som urobil bez premýšľania a podvedome, vtedy som ešte nevedel ako je dôležité v živote niektoré lákavé ponuky odmietnuť - táto vzácna životná múdrosť sa dostavuje väčšinou až po štyridsiatke.
Moja čínština je odtrpená, štúdium bolo chviľami až mučenie a sebetrýznenie.
Vôbec to nebolo jednoduché a učebný proces isto nebol príjemný ako štebotanie s peknou čínskou konkubínou.
Sedenie v učebni a chodenie po škole do knižnice - trápenie sa s učebnicami v ruke - áno toto prináša výsledky.
Ale to som nikomu nič nové asi nepovedal, alebo áno?
