Slzy

Čakali na chodníku. Pri základnej škole. Takmer celé mesto od jej bytu.

Sadla si na zadné sedadlo a nedokázala pozdraviť. Nedokázala alebo skrátka nechcela. Povedala len domov a on vedel kadiaľ má ísť. Napriek tomu si jej doprovod sadol dopredu a začal navigovať. Navigovať ku nej domov. Ale samozrejme mu to nemal nikto za zlé, lebo nemohol ani len tušiť.

Z auta vybehla s plačom, mladý zaplatil a odvtedy ju videl len z auta. Snáď sa má fajn.