Myslia si o sebe, že sú múdry, ale upadli do bláznovstva. Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa, v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, zvierat a plazov.
Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky!
Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený. Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť.
Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí. Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť.
Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov. Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie. Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne.
Možno povieš: „Tí si naozaj zaslúžia trest.“
Ale pozor!
Nazdávaš sa, že si na tom lepšie? Chceš azda tvrdiť, že si sa nikdy ničoho zlého nedopustil? Vieme, že spravodlivý Boh nenechá bez trestu nikoho, kto takto koná.
Iných súdiš a dúfaš, že sám unikneš súdu, hoci robíš to isté? Nepohŕdaš aj ty nesmiernou Božou dobrotou, trpezlivosťou a zhovievavosťou? Neuvedomuješ si, že ťa práve Božia láskavosť vedie k tomu, aby si sa odvrátil od zlého a začal nový život? Ale ty sa naďalej zaťato vzpieraš Bohu a nechceš sa odvrátiť od hriechu, a takto privolávaš na seba Boží hnev v deň súdu.
V ten deň Boh spravodlivo odplatí každému podľa jeho zásluhy: Večný život dá tým, ktorí sa usilujú o nepominuteľné hodnoty neúnavným konaním dobra a hľadajú slávu a česť.
Ale tých, ktorí vo svojej zlobe bojujú proti pravde a dopúšťajú sa bezprávia, stihne hnev a spravodlivý trest. Súženie a úzkosť dopadne raz na každého, kto pácha zlo, už či je cirkevník – na toho predovšetkým! – alebo ktokoľvek iný.
Ale tých, čo konajú dobro, čaká sláva, česť a pokoj, nezáleží, či je to cirkevník, alebo niekto iný. Boh nikoho neuprednostňuje.
Každý, kto hreší proti Božím prikázaniam, musí zahynúť, už či ich pozná, alebo nie.
Aby bol človek uznaný za bezúhonného, na to nestačí zákon iba poznať, treba ho aj plniť.
Ak neverci, hoci Boží zákon nepoznajú, konajú podľa svojho svedomia tak, že je to v súlade s Božími príkazmi, dokazujú tým, že to, čo zákon požaduje, majú napísané vo svojom srdci, ako im to káže svedomie. Ono je ich zákonom, ktorý ich buď obviňuje, alebo ospravedlňuje.
To, čo je dnes ľuďom ešte skryté, bude zjavené v deň súdu. A to všetko je obsahom evanjelia Ježiša Krista, ktoré vám je zvestované.
Ale ak ty Boha poznáš a veríš v neho, ak sa odvolávaš na Božiu lásku, ak poznáš jeho vôľu a vieš rozoznať, čo je dobré a čo zlé, lebo si študoval Sväté Písmo, ak si namýšľaš, že by si mohol byť vodcom slepých a svetlom tým, čo blúdia v tme, a že by si mohol vychovávať nevzdelaných a učiť nedospelých, lebo z Božieho slova čerpáš všetko poznanie a pravdu –
– Áno,
učíš iných, prečo sa teda nepoučíš sám? Hlásaš, že sa nesmie kradnúť, a privlastňuješ si cudzí majetok? Iným zakazuješ cudzoložiť, a sám sa dopúšťaš cudzoložstva? Modlárov zatracuješ, no peniaze sa ti stali bohom. Oháňaš sa Božími prikázaniami, ale sám ich nedodržiavaš, a tým zneuctievaš Boha.
Nečudo, že sa neveriaci pre takých, ako si ty, posmievajú Božiemu menu!
Na svojom vyznaní si môže zakladať len ten, kto podľa neho žije. Ak sa veriaci človek vo svojom konaní rozchádza s učením Písma, je ako pohan.
Ak pohania zachovávajú Božie zákony, či im Boh nedá všetky práva a česť, ktoré pôvodne zamýšľal dať veriacim? Takýto ľudia budú súdiť vás, cirkevníkov, lebo poznáte Božie prikázania, ale podľa nich nežijete.
Pravým veriacim nie je ten, kto je ním navonok alebo kto sa narodil veriacim rodičom.
Nie!
Pravým veriacim je ten, ktorého srdce je čisté pred Bohom, a to môže spôsobiť iba Boží Duch, a nie dodržiavanie predpisov. Taký si získa chválu nie od ľudí, ale od Boha.
Vieme však, že ustanovenia zákona sú záväzné pre všetkých, ktorým boli určené.
Každý musí uznať, že je vinný pred Bohom, lebo čo ako by sa usiloval dodržiavať zákon, nezíska si tým ospravedlnenie v Božích očiach.
Zákon našu vinu iba bližšie určuje a usvedčuje nás z nej.
Ale teraz nám Boh ukázal inú cestu, ako získať večný život – nie tak, že „budeme dobrí“ a pokúsime sa zachovávať Boží zákon. Boh nám hovorí, že každý môže byť zbavený viny, ak verí v Krista. Len táto spravodlivosť u neho platí.
V jednom sú si všetci ľudia rovní: Sú hriešnikmi, ktorí pre svoje viny stratili podiel na Božej sláve.
Ale teraz nám Boh vo svojej dobrote daruje to, čo si nik z nás nezaslúžil: Vyhlásil nás za nevinných, lebo nás Ježiš vykúpil.
Boh poslal svojho Syna, aby sa svojou vlastnou smrťou stal obeťou zmierenia pre tých, ktorí veria.
Až doposiaľ Boh trest za naše viny s nekonečnou zhovievavosťou odkladal, teraz ich vložil na Ježiša Krista, ktorý za ne zomrel, a tak dokázal svoju spravodlivosť.
Aj dnes ospravedlňuje tých, ktorí v neho veria, a pri tom nič nezľavuje zo svojej spravodlivosti.
Čím sa teda môžeme pred Bohom chváliť? Ničím! Skutkami? Tie nás nespasia.
Zachrániť nás môže iba viera. A tak je isté, že nás v Božích očiach ospravedlní viera, a nie dobré skutky, ktoré konáme.
Ale nevyhlasujeme zákon za neplatný, ak staviame vieru tak vysoko? Vonkoncom nie! Naopak, platnosť zákona sa tým iba potvrdzuje. Kristus naplnil zákon, a tým ukončil jeho vládu. Kto v neho uverí, bude ospravedlnený.
Áno, na otázku, čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš odpovedal a riekol: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.
Ale kto našiel cestu k Bohu vierou v Krista, kto verí, ten povie: „Blízko teba je slovo, je v tvojich ústach a v tvojom srdci.“ Je to slovo o viere v Krista, ktorého zvestujeme.
Lebo ak svojimi ústami vyznáš: „Ježiš Kristus je Pán!“ a ak celým srdcom uveríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš zachránený.
Lebo ak vo svojom srdci uveríme, získame ospravedlnenie pred Bohom, a ak svoju vieru vyznáme ústami, upevníme svoje spasenie.
Lebo Písmo hovorí: „Kto verí v neho, nebude zahanbený.“
Lebo každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený.
Tak teda viera sa zrodí vtedy, keď niekto počuje Slovo Božie.
Spracované v súlade so Svätým Písmom, Bibliou.
