Keď potom vstal z mŕtvych, rozpomenuli sa Jeho učeníci, že toto povedal, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. /Ján 2.19-22/
A tí, ktorí sú v Kristovi Ježišovi /umytí od svojich hriechov Jeho krvou/, sme spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus. On spája všetkých svojich verných v jeden duchovný chrám. A aj my sme časťou tohto príbytku, v ktorom býva Boží Duch. /Ef.2.13, 18-22/
Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: Tak aj Kristus. My (spolu) sme telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd. /1Kor.12.12-13, 27/
Pristupujme k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj my sami ako živé kamene budujme sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby sme prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. /1Pt.2.4-6/
Všetko nám je dovolené, ale nie všetko nám je prospešné. Všetko nám je dovolené, ale my sa ničím nedajme ovládnuť! Pokrmy bruchu a brucho pokrmom! Boh však zničí tamto aj tieto.
No telo nie je pre smilstvo, ale pre Pána, a Pán pre telo.
Boh vzkriesil aj Pána a vzkriesi aj nás svojou mocou. Či nevieme, že naše telá sú údmi Kristovými? Kto sa pripojí k Pánovi, je s Ním jeden Duch.
Alebo či nevieme, že naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je v nás, ktorého máme od Boha, a že nie sme sami svoji?
Veď veľmi draho sme boli kúpení! Oslávme teda Boha svojím telom (i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu). /1Kor.6.12-15, 17, 19-20/
Vydávajme teda svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, a to nech je našou rozumnou službou Bohu. /Rim.12.1/
A pripomínajme si teda to všetko, čo už vieme:
že Pán zachrániac ľud z egyptskej krajiny, potom tých, ktorí neuverili, zatratil;
že anjelov, ktorí si neuhájili svoju pôvodnú hodnosť, ale opustili svoj vlastný príbytok, Pán vyhostil zo svojej blízkosti a drží ich strážených vo večných putách v temnote do dňa súdu;
a že obyvatelia Sodomy a Gomory, a okolitých miest, ktorí podobným spôsobom ako títo, išli cestou mravnej neviazanosti a zvrátenosti, a odišli za iným telom, znášajú trest večného ohňa a sú nám výstrahou.
Vezmime si teda túto výstrahu k srdcu a poznajme, že je už čas prebudiť sa zo sna a chráňme sa:
Zneužívať svoje telá.
Pohŕdať akoukoľvek autoritou.
Rúhať sa nadpozemským mocnostiam.
Veď archanjel Michal, keď v spore s diablom hovoril o telo Mojžišove, neopovážil sa vyniesť proti nemu potupný výrok, ale povedal: „Nech ťa potrestá Pán!"
Zložme teda skutky temnoty a oblečme si zbrane svetla, a chráňme sa od robenia žartov z toho, čo nechápeme. A z toho čo podľa prírody poznáme ako nemé zvieratá, to nech nám nie je na záhubu.
Áno prosím,
chráňme sa vydať Kainovou cestou /nedbať na Božie príkazy a stať sa vrahom vlastného brata/,
a nenechajme sa vtiahnuť do bludu Balámovej mzdy /zradiť Božiu pravdu za úplatok/,
a tak sa vyvarujeme zahynutiu v protirečení a vzbure Kórachovej /túžiť po nadvláde a vzoprieť sa proti Pánovi/. /Júda 5-11/
Preto teda, nechajme sa poučiť: Nežime už ako tí, ktorí nepoznajú Boha a nerozumejú Božím cestám. Ktorých myslenie je zmätené, v ktorých srdci je tma, lebo nechcú o Bohu nič vedieť. Ktorí nevidia rozdiel medzi dobrým a zlým, a oddávajú sa nízkym vášňam, nechajúc sa hnať chamtivosťou.
Ale Kristus nás učí čosi iné! Ak sme naozaj počuli Jeho hlas a poznali Jeho pravdu, môžeme zanechať doterajší spôsob života - honbu za žiadosťami vlastného skazeného „ja", ktoré sa končí záhubou.
Áno, naše správanie a všetko naše zmýšľanie sa musí celkom zmeniť obnovou v mysli ducha.
Áno, musíme sa stať novými, odlišnými osobnosťami, dobrými a oddelenými, ktoré oplývajú Božou spravodlivosťou v pravde. /Ef.4.17-24/
Áno, Slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pred ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam Toho, s ktorým máme do činenia a ktorému sa budeme zodpovedať za všetko, čo sme vykonali.
Keď teda máme takého veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesia a vstúpil až pred Božiu tvár, Ježiša, Syna Božieho, držme sa teda toho, čo vyznávame:
Moje telo je chrámom Svätého Ducha, vykúpené, očistené, a posvätené krvou Ježiša!
Moje údy, časti môjho tela sú nástrojmi spravodlivosti, odovzdané Bohu k Jeho službe a k Jeho sláve!
Hriech nemá vo mne žiadne miesto, žiadnu moc nado mnou, žiadne nevyriešené nároky na mňa. Všetko bolo vyriešené krvou Ježiša!
Premáham Zlého krvou Baránka a slovom môjho svedectva, /keď osobne svedčím o tom, čo Božie slovo hovorí, že Ježišova krv robí pre mňa/, a nemilujem svoju dušu až po smrť!
Moje telo je pre Pána a Pán je pre moje telo!
Veď máme Veľkňaza, ktorý má pochopenie pre naše slabosti, lebo sám bol pokúšaný tým istým pokušením ako aj my, ale sa nedopustil hriechu. Preto smieme smelo a bez strachu pristupovať rovno k Bohu - k trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. /Žid.4.12-16/
Spracované podľa Biblie, z Písma Novej zmluvy.
