Zamyslel som sa pri pohľade na krásu okolo chaty Kožiar pri stretnutí podporovateľov hnutia Progresívne Slovensko.
Martin Benka. Jeden z najznámejších slovenských maliarov, krajinkár pochádzajúci z chodobných pomerov. Na výstave Sen × skutočnosť Umenie & propaganda 1939 – 1945 prezentovaný ako marketér Tisovho Slovenskeho statu. Toho štátu, čo nemal okrem krásnej krajiny čo ponúknuť a chudobu so slobodou používal na ospravedlnenie posielania svojich do vojny po boku s cudzími.
Martin Benka zomrel 28.6.1971. Ale je to naozaj tak? Mečiarov predvolebny klip o malinkej krajine, veľkolepé otvorenie zjazdu Smeru a čerešničkou na torte sú Kotlebovi imigranti, čo nás prišli vyciciavať. Nezabúdajme, že je rok 2017.
Vážne sme sa za tých 46 rokov nikde neposunuli?
Aeromobil, Eset a Chargebrella ukazujú, že Slovensko má viac ako len peknú prírodu a isto nie je určený len na ťažkú prácu.
Na druhej strane životné príbehy Ivana Cehelského, Mariana Jasíka a Jaroslava Pavloviča ukazujú, že niečo nie je v rozpore s realitou a ideálom Benkových obrazov.
Napriek tomu stále prešľapujeme na mieste, naháňame svoje ego ukazovaním, že sme lepší ako ostatní. Pcháme sa do škatuliek kaviarní, robošov, pravice alebo ľavice namiesto toho, aby sme sa spojili a začali budovať krajinu, ktorá bude v indexe miery šťastia v prvej 25. Môže sa to zdať ako sen krásny, ako Benkove obrazy, ale nezabúdajme, že kedysi sme zakladali OSN a boli piatou najsilnejšou ekonomikou na svete.
Na to aby Slovensko nezostalo zaostalé, ale progresívne, stačí mať len silnú víziu jednej krajiny, sústrediť sa na vzdelávanie a pomoc slabším.
Je načase sa posunúť a začať maľovať nový obraz. Obraz úspešných ľudí v sebavedomej krajine. Jedine tak bude mať Martin Benka svätý pokoj.