Včera som sa ako zástupca Rady rodičov našej školy zúčastnil jedného stretnutia učiteľov a rodičov, na ktoré boli pozvaní zástupcovia všetkých škôl v meste. Napriek tomu, že štrajk učiteľov podporujem, musel som si po skončení položiť otázku: Naozaj je jadrom problému nášho školstva nedostatok peňazí a zastaraná či stále sa meniaca koncepcia školstva?!
Mal som totiž v živote to šťastie, že som prežil jeden veľký zázrak týkajúci sa školy pre moje deti. V zúfalstve z nedobrej školy, do ktorej chodili, sa zrodila myšlienka založiť „svoju vlastnú“ školu. A už tretí rok som súčasťou toho, čo nazývam zázrak. Skôr by sa to však malo volať normálnosť.
Malo by byť normálne, že:
ide v prvom rade o prospech dieťaťa, nie o ego učiteľa či rodiča
atmosféra v škole je kreatívna a triedy krásne upravené
učitelia majú radi deti, ktoré učia
rodičia neuveria všetky negatívne historky svojich detí o ich učiteľoch
učitelia sa sami učia a napredujú – nie kvôli vyšším platom, ale kvôli tomu, aby boli lepšími učiteľmi
si rodičia vážia učiteľov svojich detí a aj im vyjadrujú pozitívnu spätnú väzbu
učitelia dobre komunikujú s rodičmi a sú otvorení konštruktívne kritickej spätnej väzbe od rodičov
sa rodičia primeraným spôsobom aktívne zapájajú do tvorby komunity školy
učitelia vás na chodbách školy privítajú s úsmevom na tvári
rodičia sa učiteľov a vychovávateľov spýtajú ako sa majú
Nie, ani táto naša škola nie je ideálna. Človečina smrdí. Sme ľudia so svojimi túžbami, strachmi, egoizmom, tvrdohlavosťou. Snažíme sa však nezakrývať to, a byť tiež pokorní a odvážni zároveň. Občas narazíme, pohádame sa, no ideme ďalej.
Pred pár dňami som pripravoval program Rady rodičov. Prvé dve strany tvoria konkrétne pochvaly a vďačnosť rodičov voči učiteľom. Tento zápis sa dostane do rúk všetkým rodičom a všetkým učiteľom. Ďalšie dve strany programu tvoria nové či staro-nové podnety na zlepšenie práce školy s množstvom inšpiratívnych myšlienok od rodičov, ktorými sa vedenie školy vždy vážne zaoberá. Sedel som nad zostavovaním tohto programu dlho do noci, ale bol som šťastný. Som predsa súčasťou normálnosti, ktorá je u nás zázrakom. A to bez veľkých peňazí či nových koncepcií z ministerstva. Učiteľom zvýšenie platov z celého srdca prajem a zmysluplnú nemeniacu sa koncepciu školstva veľmi uvítam. Obávam sa však, že zázrak normálnosti nastane len vtedy, keď učitelia a vedenia škôl pochopia, že to, či ich škola bude dobrá, závisí v prvom rade na nich, a nie na štáte.
