Sedel som vonku a hľadal brigádu. Tak prišiel mladý chalan s jedlom, cigaretou a začal rozprávať. Nedalo sa to počúvať. Ako ho bolia ruky, chodí/nechodí do práce. Ako ho nič nebaví. Bolo to strašné - sťažovanie sa.
Chalan, ktorý prežil ulicu. Mal teraz jedlo, zaplatené ubytovanie, priateľku, priateľov. Zabúdal na ulicu, samotu,akosi zabudol na minulosť...Po čase som šiel na izbu, bol som unavený z toho sťažovania sa. Medzitým som dostal erpečku a to bolo už lepšie čítať. Ako sa tešil z toho, že jeden deň má takú prácu a druhý deň inú... ,že v piatok má rezne a zemiaky... No a keď našetrí pôjde do zahraničia. To, že je teraz bezdomovec si užíva... Lebo nikdy to nezažil !
Tak mal som predstavy všelijaké ale, že spoznám tak nádherného človeka zvnútra ...nie ! Bolo to úžasné čítať. Povzbudilo ma to.
Predtým som sledoval mladú, krásnu matku - sediacu na vozíku. Bola vďačná za syna. Namiesto sťažovania sa,že sedí na vozíku, vravela o tom, že syn ju povzbudzoval v každodennom živote, no a že je na vozíku ... prstom ukazovala na hlavu a na hruď. Je to o mysli a srdci!
