Tak som pozeral ja na 30-tnikov ako dnes hľadí na mňa Tomáš. Predstavuje si ako tu bude, mať 30. Viem to,lebo to isté som robil ja,hľadel som ako 20 ročný zasran. Či budem pekny, či budem úspešný a co bude a aké to bude.
Dnes pozerám na 20 ročného ja. Chcel by som naspäť 20. Len tak ísť na kofolu a kašľať na všetko! Mat priateľov a snívať... ale tie sny majú niečo do seba. Môžem povedať nahlas, že mne sa splnilo všetko! Ako keby som vstal z postele po sne, ktorý sa mi sníval. Ťažké? Nie. Pre toho koho to nebaví, alebo kopíruje druhého. Áno, ale ja žijem svoj sen. Občas sa pozriem, že to alebo ono som si nepredstavoval. Som v Holandsku! Na všetko zlé zabúdam. Poplakal som si, lebo na Slovensku som mal problémy a popri nich som prišiel na hodnotu pravého priatelstva. V čase, keď mne trebalo pomôcť. Všetci sa mi otočili chrbtom.
Ale ja nebudem preto zatrpknuty! Je to problém tých druhých, nie môj.
Život je dar! No ja ho nechcem, len tak pre nejakých závistlivých preplakat. Možno o to všetko budem silnejší!
Odišiel som od témy ....písať o 30, lavičke, ale presne to sa udialo v mojej 30-tke.
