Mladý 20 ročný homosexuál sa hľadá vo svete bláznov, štetiek, falošných tvári... Chce svoju mladosť, prchkosť a svoju identitu vykričať naôkol.
"Čo mám robiť?", Aký to má význam celé? Na Slovensku, žiaden! Je rok 2026 a ako mi kolegyňa raz povedala: "Milan, nič sa nezmenilo!" Prečo? Lebo homosexualita je na Slovensku TABU! Rozprával som mu ako som začínal v Nemecku. Taktiež ako sa táto krajina stavia k homosexuálom.
Dnes v Kolíne - manželka známeho nemeckého právnika, pri raňajkách číta príspevok, kde homosexuáli robia recesiu pre svoje práva - sa sobášiť. Vatikán to odobruje, ale len bez obradu v kostole.
Tento mladý 20 ročný chalan je plný otázok. Viem,aj ja som bol a akosi po rokoch žiadnej efektívnej zmeny, som mu nevedel na to podať argumenty.
Ja homosexuál, aj napriek tomu všetkému chcem ísť do kostola. Lebo verím, že Boh s ľudskými zákonmi, nemá nič spoločné. Verím, že Boh je láska a to mi stačí.
Chyba je v nás, ale aj vo mne!? Možno aj preto som sa rozhodol o Tom písať... Lebo mi nepríde spravodlivé, aby ľudia na druhej strane zemegule s tými istými problémami sú šťastnejší, lebo sú prijatí, akí sú a tu ich stále považujú za chorých.
