Došlo mi to - po rokoch! Všetka snaha bola zbytočná. Myslim si. Štát opäť zlyháva a jeho funkcia sociálneho zabezpečenia?
Tak som si povedal, že si poležím v nemocnici. Trochu oddýchnem a zregenerujem, či prídem na nové myšlienky. Všetci sa sťažujú na slovenské zdravotníctvo. No ja som tiež začal blog sťažovaním. Prečo ? Zámerne.
Ja pracujem v zahraničí, môžem potvrdiť, že o nič lepšie to tam nie je.
Z rána pán učiteľ na dôchodku, že aké krémy, že všetko škodí. Pritom pána natierali s tými najdrahšími a najúčinnejšími krémami, na Slovensku.
Nie, človek by mal prísť na to,že robí niekde chybu. V zmýšľaní a nevdacností urobí človek najviac omylov. V prístupe života a k ľuďom, k okoliu. To som sa naučil v zahraničí. Sám na vlastných.
No v momente, keď som ostal na lôžku v nemocnici, mi došlo kde som. Vynorila sa mi spomienka z detstva, ako ma nechala rodina v detskom domove.
Tak som si povedal, že sa budem menej snažiť. Spomalím tempo. Uvidím ako okolie zareaguje. Už mi sestra volala aby som šiel do Nemecka. Sestra, ktorá pre vlastné bývanie v živote nič nespravila. Dnes mne hovorí ,aby som podpísal v nemocnici reverz a vzal hypotéku s príjmom dvetisíc eur.
Tak mi došlo. Obdobie, kde rodina bola v zdedených domoch sa o mňa sa staral štát ako vedel. Či na Slovensku a či v zahraničí. Nesťažujem si. Bolo super !
