Tak som si povedal, ze si spravim vylet do Holandska a zaplatim slovenskemu zdravotnictvu dlh. Po par mesiacoch som prisiel ako sa hovori " s cistym trikom". Po prichode som sa objednal k lekarovi. Termin zruseny. Mam ist k staremu obvodnemu lekarovi. Aj ked nie som spokojny a zaplatil som zdravotnu poistovnu. Dnes som siel k specialistovi. Sestricka mi nedala ani termin, aj napriek tomu, ze som on ziadal. Vo dverach stojac mi len povedala: "Pridte v utorok a budete cakat"! Sukromna ambulancia a takto, "hm", pomyslel som si svoje a odisiel. Neskutocna drzost, arogancia a neslusnost voci pacientovi.
Ja pracujem v zahranici ako prakticka sestra. Som velmi spokojny, za nic ine by som nemenil. Ludia a zivot je tam ovela prijemnejsi. Viac doprajni a viac napomocni. Myslim si, ze svoju nespokojnost si zdravotnicky personal vyvrsuje na pacientov, na ludi, ktori ich vlastne platia. Zase sa mozno vratim k predoslemu blogu - k Talianovi - "Slovaci len sedia v krcme a nadavaju". Ten Talian mal opat pravdu, pomyslel som si.
Verim v Boziu prozretelnost. Tak som zacal email, ktory som adresoval lekarke. Pracujem s lekarmi, advokatmi, inziniermi - ktori potrebuju pomoc - v nemecky hovoriacich krajinach. Nikdy som nepocitil akusi dolezitost a nadradennost. Mozem povedat, ze som pocitoval istotu a laskavost, a to napriek platovemu rozdielu. Akosi sa nevystatuju a nepoukazuju na seba, su viac menej skromni a ustretovi.
Dnes som pochopil jedno. Nemozem svoju nespokojnost a zlu naladu prenasat na nevinneho cloveka, ale ze je potrebne sa ozvat tam, kde to patri.
Nepaci sa mi - ak ja mam zaplatene poistenie - ze mam akceptovat taketo sposoby spravania sa zdravotnickeho personalu - pre ich situaciu, za ktoru ja nemozem. Aj ja som bol nespokojny, no ja som pre to nieco spravil a nesedel a nehundral si popod nos.
