-20 ton CO2

Písmo: A- | A+

Strecha budovy školy je zelená. Nie, nie je natretá na zeleno. Sú na nej vysadené rastliny, čo pomáha znižovať tepelné straty a zlepšuje kvalitu ovzdušia.

Na streche je aj odtok zrážkovej vody, ktorý je súčasťou vodozádržného systému. Vďaka tomu škola platí nižšie „stočné“ a zadržaná voda sa používa na zavlažovanie záhrady v areáli školy, čím škola opäť šetrí, lebo nemíňa za vodu na polievanie. Na streche sú osadené fotovoltaické kolektory, ktoré škole vyrábajú vlastnú elektrinu zo slnka. Zdá sa vám to ako fikcia? Za súčasných podmienok, a ešte na budove obecnej školy, áno. Ale o dva roky by mohli byť vďaka príspevkom z fondu obnovy takéto riešenia realitou.

Pred 8 rokmi sme navrhovali riešenia pre základnú školu v dedinke blízko Bratislavy. Bol to jeden z našich zatiaľ 240 projektov. Zariadenie kotolne bolo v havarijnom stave, okná boli staré, budova nezateplená. Klasická obecná škola postavená ešte za socializmu. Okrem diskomfortu školu ťažili aj vysoké náklady na energie. Rekonštrukciu nemali ako prefinancovať, preto sa rozhodli pre energetickú službu – investíciu splácajú z úspor získaných po rekonštrukcii, z tzv. budúcich úspor. Navrhli sme riešenie, realizovali ho a financovali sme modernizáciu kotolne i budovy. Vymenili sme kotolňu i celý rozvodný systém, aby škola mohla v prípade potreby vykurovať iba vybrané pavilóny. Vymenili sme okná a budovu neskôr aj zateplili. Kotolňu ovládame na diaľku, takže škola nepotrebuje kuriča. Vďaka výmene technológie v súčasnosti šetríme viac ako 20% spotreby plynu, čo ročne zabezpečí úsporu na produkcii CO2 viac ako 20 ton. 

Dnes inak

Ak by sme modelovali riešenia technológií i financovania projektu dnes, vyzeralo by to trochu inak. Súčasne dostupné zdroje financovania cez rôzne schémy umožňujú okrem výmeny technológie kotolne, výmeny okien a zateplenia aj inštaláciu fotovoltiky a výmenu interiérového a exteriérového osvetlenia. Všetko dokopy by znamenalo ešte väčšie zníženie produkcie CO2.

O zhruba dva roky, keď sa už budú dať čerpať aj dotácie z Plánu obnovy, by mohla pribudnúť zelená strecha a vodozádržné opatrenia. Všetko toto by sa výrazne prejavilo na úsporách pri spotrebe plynu i elektriny, ale aj na produkcii CO2.

2030 

Niekto možno povie, že 20 ton ročne nie je veľa. Ak vezmeme do úvahy, že na Slovensku je zhruba 1800 základných škôl a nech len polovica (a to je optimistický odhad) z nich je v stave, že potrebuje rekonštrukciu vykurovacieho systému a realizáciou rekonštrukcie by sa dosiahli podobné úspory ako v spomínanej škole, tak by si Slovensko produkovalo o 36 000 ton CO2 menej. A to hovoríme len o základných školách. Podobná situácia bude aj pri škôlkach, stredných a vysokých školách, umeleckých školách, internátoch. Nehovoriac o verejných budovách spadajúcich pod iné rezorty.

Európska únia sa zaviazala znížiť produkciu CO2 do roku 2030 o 55% (pôvodne to bolo 40%). Dekarbonizovať sa musí aj sektor energetiky, zabezpečiť treba vyššiu energetickú účinnosť budov. Budú sa teda musieť sprísniť aj národné ciele. Zatiaľ nie je jasné, akým kľúčom sa to stane a aký bude cieľ zadaný pre Slovensko. Podstatné však je, že znižovanie emisií skleníkových plynov je dôležité nie len kvôli európskej legislatíve, ale kvôli životnému prostrediu, kvôli nám všetkým a našim deťom. 

Skryť Zatvoriť reklamu