Aktuálne s takou požiadavkou prišli zástupcovia SMK, čím nahnevali ministerského predsedu Igora Matoviča. Nie sú však jediní, kto sa zasadzuje o takúto zmenu. V programe strany Most-Híd pre parlamentné voľby 2020, časti „Ústavny systém“, bod 1A sa uvádza: „V súvislosti s uvedeným pokladáme za potrebné opätovne upozorniť na potrebu návratu k občianskemu princípu už v obsahu Preambuly Ústavy SR. Uvedená požiadavka je plne v súlade aj s obsahom čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov, a nie od „národa slovenského...spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky“. Namiesto uvedenej formulácie budeme presadzovať verziu „my občania Slovenskej republiky”.
Ako tvorca programu strany Sloboda a Solidarita pre národnostné menšiny som bol oslovený maďarským denníkom Új Szó, aby som sa k tomuto návrhu vyjadril.
Konštatoval som, a dnes si za tým stojím, že ide o zavádzajúce populistické konštatovanie vytvorené vytrhnutím preambuly z kontextu a neodcitovaním jej kompletného znenia. Preambula hovorí, "My národ slovenský... spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky... teda my občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:“
Všetko čo nasleduje ďalej sa týka občanov SR, ktorí sú autormi tejto ústavy, a od ktorých pochádza štátna moc (čl. 2 ods. 1 Ústavy SR). Ústava SR v podstate zakazuje vytváranie suveréna na základe princípu etnicity, ale naopak, už teraz dáva do popredia princíp politický, ktorý reprezentuje práve štátne občianstvo. Čiže občiansky princíp vyjadrený na konci preambuly je dôležitejší, ako ten národný, nakoľko suverénom sú občania SR.
Tým, že sú občania SR zadefinovaní ako množina väčšinových Slovákov a zároveň menšinových príslušníkov iných národnostní, v druhej hlave, štvrtom oddieli ústavy sa pamätá zvlášť na práva národnostných menšín a etnických skupín. Takže to, čo navrhovala strana Most-Híd, a teraz s tým prišlo aj SMK, nielen že vykopáva otvorené dvere, ale naopak, spôsobilo by to opačný efekt - zadefinovala by sa jedna masa občanov SR, bez rozlíšenia národností, a tým by sa naopak práva národnostných menšín stali neopodstatnenými.
To bol dôvod, prečo sme sa nakoniec postavili proti takejto zmene.
Prečo ústava? Prečo nie deklarácia o zvrchovanosti?
Otázka je, prečo sa zástancovia takejto zmeny orientujú len na preambulu ústavy? Ústava je síce najvyšší zákon v štáte, a spolu s ostatnými ústavnými zákonmi tvorí náš ústavný systém (áno, okrem ústavy máme aj iné ústavné zákony, napr. ten, na základe ktorého sme tu mali počas koronakrízy mimoriadny a núdzový stav). Ale tá ústava je stále „len zákon“. Čisto teoreticky by sme ju vedeli zrušiť a nahradiť novou, bez toho, aby to malo vplyv na našu štátnosť.
Zabudlo sa totižto na iný, z tohto pohľadu dôležitejší dokument – Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992. V nej sa tiež píše o slovenskom národe, ktorý deklaruje svoje sebaurčovacie právo, rešpektujúc práva národnostných menšín (kompletné znenie prikladám nižšie).
Toto je dôležitý akt pre vznik štátnosti, ku ktorému sa odhodlal slovenský národ. Ide o historický moment, ktorý sa nedá spätne „novelizovať“.
Jednoducho štátotvorným národnom sú Slováci, vedomí si, že naša krajina je jazykovo a kultúrne rozmanitá, a že tu žijú aj ľudia iných národností, na ktorých sa nezabudlo tak v deklarácii o zvrchovanosti, ako ani v ústave. Platí tu však občiansky princíp, a štátna moc sa ďalej odvodzuje od všetkých občanov, bez ohľadu na národnosť. Inak by sme sa predsa nemohli nazývať demokraciou.
Ešte pár riadkov k Rusínom
Možno sa niekomu zdá, že tu teraz vehementne obhajujem Slovákov. Ja sám som však príslušníkom národnostnej menšiny – rusínskej.
Rusíni sú jednou z autochtónnych národností žijúcich na Slovensku. To znamená, že na území Slovenska (najmä severovýchodného) žijú už celé stáročia. Predkovia Rusínov sem prišli ešte pred vznikom Uhorska. Ako národ sa tu sformovali, rovnako ako Slováci, počas stredoveku. Zohrali významnú úlohu aj v národnom obrodení v 19. storočí. Podieľali sa tiež na vzniku Matice slovenskej.
Významnú úlohu zohrali Rusíni aj pri vzniku Československej republiky, kedy ako jedna zo strán povojnových rokovaní pristúpili v roku 1919 k Saingermainským mierovým zmluvám. Podkarpatská Rus sa vtedy stala súčasťou nového Českolosvenska a Rusíni jedným zo štátotvorných národov.
V rusínskom národnostnom hnutí na Slovensku pôsobím už takmer 10 rokov. Doposiaľ som sa nestretol s požiadavkou rusínskych aktivistov či organizácií na takéto zmeny preambuly ústavy.
Som presvedčený, že príslušníci všetkých národnostných menšín, vrátane maďarskej, sú lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Neopodstatnené požiadavky voči štátu od niektorých politikov sú nielen zbytočné, ale spôsobilé iba zapríčiniť zvyšovanie napätia.
---
Text deklarácie o zvrchovanosti:
D E K L A R Á C I A
Slovenskej národnej rady
o zvrchovanosti Slovenskej republiky
Schválené Slovenskou národnou radou
uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26
My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada,
slávnostne vyhlasujeme,
že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť
sa naplnilo.
V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.
Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
Bratislava 17. júl 1992
