Úroveň vzdelania obyvateľstva sme mali možnosť vidieť pri posledných pandemických rokoch, kedy ľudia odmietali opatrenia proti šíreniu choroby s odôvodnením, že majú právo na slobodu a že ide o manipuláciu. Tieto postoje jednak ukázali morálny kompas mnohých ľudí (moje práva, moja sloboda, čo tam po tom, že tí slabší neprežijú), ale prekvapivá bola aj úroveň (ne)znalosti o tom, čo je napr. vírus, ako sa rozmnožuje a šíri, pričom ide o učivo minimálne 2. stupňa základnej školy. Okrem prírodných vied ľuďom chýbajú aj základy vied spoločenských. Aktuálne je populárne šermovať s pojmami ako „liberalizmus“ či „fašizmus“ aj tam, kde to vzhľadom na ich význam absolútne nesedí. Úroveň vzdelania je potom odrazom stavu, v akom sa spoločnosť nachádza. Mnohým stačia naaranžované pravdy, ktoré nekriticky preberajú, ideálne z „alternatívnych“ zdrojov“. Alebo ak sami vyhľadávajú nejaké informácie, tak selektujú len také, ktoré im potvrdia to, čomu už veria, bez ohľadu na ich správnosť – ide o jedno z množstva skreslení, ktorým podlieha ľudská myseľ, v dôsledku čoho človek prirodzene robí nesprávne úsudky; štúdium psychológie vie človeka naučiť tomu predchádzať, teda ovládať svoju myseľ a robiť správne(jšie) závery. Som presvedčený, že vyššia úroveň vzdelania v rôznych vedných odboroch, v kombinácii s kritickým myslením, dokáže zmeniť aj morálne kompasy ľudí a urobiť spoločnosť viac odolnou voči manipuláciám a demagógiám. Lebo vzdelanú spoločnosť sa ťažšie ovláda (hoci vieme, že konšpiráciám podliehajú aj vzdelaní ľudia, no (aj) u nich, zdá sa, dôvodom je emocionálna nevyrovnanosť a pocit, že im životy, a teda aj celú spoločnosť, stále niekto „zhora“ riadi). Práve k motivácii vzdelávať sa v prírodných aj humanitných smeroch by mohli cirkvi výrazne prispieť, keďže majú vplyv na masy ľudí, a teda nesú spoluzodpovednosť za stav spoločnosti. Pokúsim sa to pre nich teda zdôvodniť aj teologicky a filozoficky.
Ak mám hovoriť za seba, s pasívnym prijímaním dogiem, ktoré mi ponúka moja (gréckokatolícka) cirkev, ku ktorej (dedične) patrím, som sa už dávno rozlúčil. Konšpiračné zdroje sa o mňa ani neotrú – týmto nechcem prirovnávať tieto dve veci, len naznačujem svoju inklináciu k samostatnému kritickému mysleniu na úkor pasívneho preberania vopred ustanovených, či nedajbože zmanipulovaných právd. Primälo ma k tomu jednak štúdium filozofie, ktorá fakticky učí myslieť, ale aj vlastný záujem o kozmologické otázky typu, prečo sme tu, ako vznikol vesmír, čo je hmota a kde je realita. Týmito otázkami sa zaoberali filozofi od staroveku, a dodnes ich riešia vedci. Stephen Hawking (hlásil sa k ateizmu) si dokonca optimisticky myslel, že ľudstvo do konca 21. storočia zodpovie aj na otázku, ako a čo spôsobilo veľký tresk. V tomto som skeptický, lebo si myslím, že niektoré veci človek zo svojej podstaty ani nemôže pochopiť. Budem rád, ak sa mýlim.
Ak teológ povie, že cieľom každého človeka je ísť k Bohu, filozof vidí ako cieľ poznanie, čo teoreticky môže byť jedno a to isté. Konštantín Filozof (ten, ktorý potom prišiel so svojím bratom Metodom aj na Slovensko, a v televíznej ankete sme si ich zvolili za najväčších Slovákov) dostal na cisárskej univerzite v Konštantínopole, kde učil, provokatívnu otázku, nech vysvetlí, čo je to vlastne filozofia, keďže ho prezývajú „Filozof“. Odpovedal, stručne, že filozofia je „poznávanie Božích a ľudských vecí, nakoľko sa môže človek priblížiť k Bohu, a učí človeka stať sa vlastnými skutkami obrazom a podobou svojho stvoriteľa.“
Platónove známe podobenstvo o jaskyni hovorí, že naše poznanie je obmedzené na holé tiene skutočnosti a pravdy premietané na zadnú stenu jaskyne. Ak sa ktokoľvek pokúsi vyjsť von z tejto jaskyne, bude oslepený svetlom. Preto sa musí najprv pozerať na nepriamy odraz vecí vo vode a postupne vyjde z jaskyne, uvidí skutočné veci a ľudí, ktorých tiene dovtedy videl na stene tej jaskyne. Bude najprv pozorovať skutočné hviezdy a Mesiac, potom cez deň aj Slnko, o ktorom si uvedomí, že spôsobuje ročné obdobia. Keď sa ale vráti do jaskyne, uvidí tmu, kým sa mu znovu neprispôsobia oči. Neuvidí ani tiene na stene jaskyne. Ostatní, ktorí ostali v jaskyni sa mu budú posmievať, že na tej ceste von stratil zrak a nebudú mu rozumieť.
Český filozof Josef Zezulka hovorí, že človek sa na svojej duchovnej ceste (verí na viacero inkarnácií) môže nachádzať v štyroch rôznych etapách, ktoré pre zaujímavosť uvediem: 1)
1. Doba slepej viery. Človek sa necháva viesť náboženským smerom, ktorý je práve k dispozícii v čase a mieste jeho výskytu. Necháva sa unášať davom. Mnoho nepremýšľa, verí učeniu svojho náboženstva, aj keď je často krát naivné a priehľadne nedokonalé. Nekriticky plní príkazy alebo zákazy. Postupne však narastá kritickosť, ktorá útočí na jeho pohodlnú a slepú vieru, prejavuje sa nespokojnosť s vierou, obracia sa k sektám. Sklon k slepej viere trvá a potáca sa medzi rôznymi náukami.
2. Doba vzrastu kritickosti. Tu rastie nespokojnosť. Človek premýšľa o náboženských náukách, hľadá ďalšie, porovnáva ich učenie, konfrontuje ich medzi sebou. Jeho viera už nie je slepá. Neuspokojí sa s hocičím ako doteraz. Viera síce prevláda, ale človek svojou snahou po pravdivejšom poznaní začína uplatňovať druhý pól mysle, a mnohé chce zdôvodniť a vedieť.
3. Doba vyrovnávania viery a poznania. Tu sa už vyspelý človek snaží spoznávať zákonitosti života a sveta. Je kritický k náboženským náukám. Snaží sa v nich hľadať spoločného menovateľa, zbaviť ich nánosov ľudskej nevedomosti a konfrontuje ich navzájom. Nakoniec prestane hľadať a začne sa ustaľovať vo svojom poznaní.
4. Doba, kedy človek vie. Človek je ustálený vo svojom duchovnom poznaní, ktoré má zdôvodnené, vo všetkom vidí zákonitosti. Duchovné pravdy sú pre neho logické a jasné, pretože sú zákonité. Tak, ako matematický príklad môže mať rôzne riešenia, ale len jeden výsledok, tak ho musí mať aj každá duchovná úvaha a každý duchovný problém. Takýchto ľudí je najmenej.
Preto je niekedy zbytočné vysvetľovať niektoré veci ľuďom, ktorí sú na začiatku tejto cesty, lebo ani malému dieťaťu niektoré veci nemožno vysvetliť, keďže nie je schopné ich vo svojom veku ešte pochopiť. Ale to vôbec nie je problém, lebo cesta k poznaniu nie je súťaž. Cieľom je, aby človek, v situácii v ktorej sa nachádza, a s prostriedkami, ktoré má k dispozícii, urobil maximum, ktoré je mu umožnené.
Aj preto sa tu pokúsim prepojiť poznatky, ktoré nám poskytuje veda s tým, čo nám posúva teológia, a to konkrétne prostredníctvom téz o 9-úrovňovej hierarchii duchovných bytostí – anjelov, ktorá sama o sebe bez hlbšieho štúdia nemusí dávať zmysel.
Najprv teologický pohľad: poznatky o anjeloch vychádzajú z biblie, ale sú roztrúsené po rôznych jej knihách. Jednotlivé druhy anjelov sa označujú zmätočnými pojmami. Napr. sv. Michal známy ako archanjel možno vôbec nepatrí do skupiny archanjelov, ale do hierarchicky vyššej úrovne cherubínov, a označenie „archanjel“ možno len malo vyjadriť, že je z vyššie postaveného zboru. Po preštudovaní niektorých zdrojov môžem konštatovať, že v tom mali a majú aj teológovia zmätok. Preto sa na túto problematiku nedá pozerať dogmaticky, môže sa len vychádzať zo špekulácií teológov. Práve teológom ich prácu nezávidím, lebo sa opierajú o obrazné biblické texty a interpretácie tzv. svätých otcov. Moje sympatie si spomedzi nich získal Aurelius Augustinus (sv. Augustín, prelom 4.-5. stor. n. l.), keď vo svojej angelológii hovorí o rozdieloch jednotlivých anjelských zborov: priznáva, že jednoducho nevie. 2)
Kresťanstvo oficiálne uznáva 9 zborov (chórov, úrovní, druhov) anjelských bytostí. Tri zbory patria medzi najvyššie, sú najbližšie k Bohu. Tri zo strednej úrovne sú akoby stredný manažment. Tri zbory z najnižšej úrovne sú najbližšie k človeku a sú poverené vykonávaním anjelských služieb. Toto rozdelenie vychádza, okrem iných, z diela Dionýzia Areopagita O nebeskej hierarchii, ktoré zjavne nenapísal on, ale niekto z prelomu 5. a 6. stor. n. l., preto sa označuje aj ako Pseudo-Dionýzios.
Tomáš Akvinský (13. stor.) princíp tejto hierarchie zhrnul tak, že „Sú ľudia, ktorí majú tú hodnotu, že sami môžu dôverne prísť ku kráľovi, iní poznajú dokonca jeho tajomstvo a iní sa navyše držia vždy pri ňom, akoby s ním boli spojení. Tak aj tróni dôverne spoznávajú Boha, cherubíni prehlbujúco spoznávajú jeho tajomstvo a serafíni vynikajú v spojení so samotným Bohom. Druhá hierarchia je poverená riadením: Panstvá určujú to, čo sa má vykonať, sily poskytujú schopnosti pre plnenie a mocnostiam prislúcha zariaďovať, ako možno splniť rozkázané a kto má čo vykonať. Posledná hierarchia je poverená vykonávaním anjelských služieb: kniežatstvá majú viesť iných ako predspevujúci v speve, anjeli jednoducho vykonávajú a medzi nimi sú obe činnosti vlastné archanjelom.“ 3)
Teológia tiež predpokladá, že anjeli, ktorých sú „tisíce tisícov a desaťtisíce desaťtisícov“ sú samostatné nebeské bytosti, individuality, schopné rozhodovať samé za seba. Otázka je, či a do akej miery majú slobodnú vôľu, lebo po vzbure časti z nich pod vedením Satana (údajne sa k nemu pridala jedna tretina), zvyšné dve tretiny ostávajú verné Bohu – možno im následne odobral slobodnú vôľu. Lebo zas na druhej strane vieme, že slobodnú vôľu má človek, a to ho odlišuje od anjelov, a ňou sa človek podobá Bohu (je na jeho obraz, nie vzhľadom, ale rozumom a slobodnou vôľou).
Z hľadiska filozofického a kozmologického nedokážem odpovedať na otázku, či majú tieto entity nejakú individualitu, verím však, že ide o úrovne existencie, na ktoré sa máme dostať cestou poznania, teologicky na svojej ceste k Bohu. Nechcem, aby to vyznelo ako panteistické stotožňovanie prírody a božstva, lebo za tieto myšlienky upálili Giordana Bruna.
Nižšie skupiny anjelov sú obsiahnuté vo vyšších, a nedá sa odpovedať ani na hypotetickú otázku, či sa dokážu stretnúť na jednom mieste. Napr. otázka známa z 18. storočia (keď sa vysmievali zo stredovekých scholastikov), koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly. Toto nedokážeme zodpovedať, kým nezadefinujeme, čo vlastne anjel je. Lebo zas z geometrického hľadiska, na špičku ihly, ktorá sama o sebe nie je nekonečne tenká, teda na mikro-plôšku špičky ihly, sa zmestí nekonečne veľa bezrozmerných geometrických bodov. Ak položíme otázku, či sa môžu stretnúť anjeli vyššej a nižšej kategórie, tiež narazíme, lebo ide o irelevantnú otázku. Akoby sme sa pýtali, či sa môže stretnúť búrka, elektrický náboj aj atóm na jednom mieste. Otázka nedáva zmysel, lebo jedno je obsiahnuté v druhom, pričom každé má svoju vlastnú úroveň existencie. Asi tak vidím vzťah medzi jednotlivými úrovňami existencie, ktoré prirovnávam k ich ekvivalentom v teologicky ponímaných anjelských zboroch (úrovniach).
Aj Maimonides (12. stor.) v rámci svojej interpretácie Biblie hovorí, že „múdremu človeku možno povedať, že to, čo Biblia a Talmud označujú ako „anjeli“, sú v skutočnosti narážky na rôzne prírodné zákony; Sú to princípy, podľa ktorých funguje fyzický vesmír. ... Lebo on (jednoduchý človek) nechápe, že skutočný majestát a moc spočíva v tom, že vznikajú sily, ktoré pôsobia vo veci, hoci ich nemožno vnímať zmyslami... Takto mudrci odhaľujú vedomým, že schopnosť predstavivosti sa nazýva aj anjelom; A myseľ sa nazýva cherubín. Aké krásne sa to bude zdať sofistikovanej mysli a aké znepokojujúce pre jednoduchého.“ (Sprievodca pre blúdiacich. 1190).
Na vysvetlenie týchto zložitých tém som urobil farebnú tabuľku (kliknutím sa zväčší):
Jednotlivé úrovne sú označené farbami dúhy, aby sa zdôraznila ich odlišnosť. Boh je označený bielou farbou, lebo tá je zmesou všetkých farieb spektra, ktoré v sebe zjednocuje. V bielej je obsiahnuté všetko. Rovnako bielou je označený aj človek.
Medzi Bohom a človekom je teda akoby 9 filtrov, aby človek neoslepol ako Platónov odvážlivec, keď vyšiel z jaskyne. Lebo úplné poznanie Boha je pre človeka z jeho podstaty nemožné, a tieto filtre nám ho transformujú do zrozumiteľnej podoby. Aj podľa knihy Exodus, nedá sa uvidieť Božiu tvár a zároveň ostať nažive. Teológia zároveň verí, že aj keď sú anjeli prostredníkmi, nebránia priamemu kontaktu človeka s Bohom.
Kresťanstvo delí 9 anjelských zborov do troch skupín, ako bolo spomenuté vyššie. Kozmologicky by som ich rozdelil trochu inak. Dve najvyššie ako metafyzika, ďalšie tri úrovne fyzika, lebo sa týkajú prírody (a vesmíru), a spodné 4 majú vzťah k človeku.
Podľa toho som si nakreslil aj ikonky jednotlivých úrovní. Spodné tri – anjeli, archanjeli a kniežatstvá majú humanoidný tvar, lebo sú najbližšie človeku a tak sú popisovaní zo zjavení. Ikonky ostatných sú symbolické alebo podľa biblických popisov. Je však jasné, že anjeli nemajú žiaden vzhľad, lebo teologicky ide o duchovné bytosti, sú bez tela, ich poznanie je intelektuálne, nie prostredníctvom zmyslov. Filozoficky ich vnímam ako úrovne existencie.
Do pozornosti dávam aj posledný stĺpec tejto tabuľky. Šípka smerujúca dole znázorňuje stvorenie. Všetko čo Boh stvoril sa dostalo nižšie na príslušnú úroveň. Šípka hore ukazuje cestu späť, smerom k stvoriteľovi. A práve toto je výnimočná vlastnosť, ktorú má ľudská duša. Cesta hore vedie práve prostredníctvom poznania, aj cez vedné odbory, ktoré som zapísal pre jednotlivé úrovne.
Ďalej sa pozrime na jednotlivé zbory:
Anjeli
latinsky: angelus, anglicky: angels, rusínsky: aнгелы
Vzhľad: žiaden
Prejav: humanoid s krídlami
Funkcia: teologicky slúžia ako osobní strážcovia každého človeka, a/alebo rodiny. Môžu zasahovať a prihovárať sa za ľudí. Načúvajú modlitbám. Sú v najužšom kontakte s človekom. Slúžia ako poslovia. Anjeli však nevedia čítať myšlienky (tú schopnosť má iba Boh), a nevidia budúcnosť, ak im ju Boh nezjaví.
Ezoterici veria (nechcem nikoho znevažovať, lebo často krát ide o ezo-bláboly, ale občas uvediem aj niektoré myšlienky, ak mi prídu zaujímavé), že anjeli majú moc učiť ľudí poľnohospodárstvu, meteorológii, psychológii, astronómii, lekárstvu a pod.
Filozofickým pohľadom by sa to dalo označiť ako najužší kontakt človeka s duchovnom, začiatok cesty k poznaniu, záujem o poznanie.
Archanjeli
latinsky: archangelus, anglicky: archangels, rusínsky: aрхaнгелы
Vzhľad: žiaden (to tu budeme opakovať)
Prejav: humanoid s krídlami, držiaci ľaliu, knihu alebo iný atribút. Môže byť ozbrojený.
Funkcia: teologicky slúžia ako poslovia, ktorí oznamujú významné udalosti týkajúce sa (aj) celého ľudstva (napr. zvestovanie narodenia), alebo sa v biblii spomínajú pri viacerých významných udalostiach. Komunikujú ľuďom posolstvá, ktorým ľudia nemusia úplne rozumieť, lebo presahujú ich možnosti porozumenia (na rozdiel od anjelov, ktorí komunikujú jednoduché záležitosti). Nie je ustálené, ako sa volajú, ani koľko ich je. Západné kresťanstvo uznáva troch – Rafael, Gabriel (zvestoval narodenie) alebo Michal (zabije draka), ktorí, ako sme spomenuli vyššie, nemusia byť archanjelmi v zmysle tejto druhej najnižšej kategórie, ale z vyšších zborov. Západná cirkev však varuje pred používaním, resp. vymýšľaním si mien anjelov, ktoré nie sú spomenuté v svätom písme, lebo by sme tak mohli vzývať démonov. Pravda je, že keď si človek otvorí internet, nájde tam celý telefónny zoznam s menami rôznych anjelov.
Ezoterici veria, že modliť sa k archanjelom je zbytočné, ak ide o osobné záležitosti. Modlitby síce počujú (tie počujú anjeli na všetkých úrovniach), ale archanjelov nemusia zaujímať, ak sa nejedná o záležitosť významnú pre spoločnosť, či ľudstvo ako také.
Filozofickým pohľadom by sa to dalo označiť ako významné činy človeka pre spoločnosť, alebo zmysel pre spoločné dobro. Nemusí ísť o hrdinské činy, ale o zmysel pre spoločný (spoločenský) záujem, zbavenie sa sebectva, čo je možno aj to, čo som spomínal na začiatku článku v súvislosti s pandemickou situáciou. Tiež sa mi tu natískajú Kennedyho slová „Nepýtaj sa, čo môže urobiť tvoja zem pre teba. Pýtaj sa čo môžeš urobiť ty pre svoju zem.“ To je ďalšia úroveň poznania, ku ktorej musí človek na svojej ceste dospieť.
Ďalšími úrovňami sme síce ešte pri človeku, ale dostávame sa na väčšie celky, ktoré človek tvorí. K týmto úrovniam poznania vedú spoločenské vedy, zvlášť sociológia či politológia.
Kniežatstvá
latinsky: principatus, anglicky: principalities, rulers, rusínsky: нaчaлa
Vzhľad: žiaden
Prejav: nevieme. Podľa ezoterikov sa prejavujú ako lúče svetla.
Funkcia: teologicky vedú a chránia skupiny, spoločenstvá, organizácie, inštitúcie (vrátane cirkví), mestá, štáty, národy skupiny štátov a národov a kontinenty. Pomáhajú rozhodnutiam týkajúcim sa spoločenstva ľudí, patronát majú aj nad globálnymi otázkami. Predsedajú skupinám anjelov nižších chórov a poverujú ich plnením Božskej služby. Patria medzi nich národní anjeli (akého majú napr. Portugalci) alebo tiež anjeli známi z erbov niektorých miest (napr. Bardejov, Kežmarok etc.).
Filozoficky ide o poznanie fungovania spoločnosti, štátu, ale aj najmenších komunít, ktorých je každý súčasťou (najnižšia jednotka je napr. spoločenstvo vlastníkov bytov, lebo aj tam sa ľudia musia naučiť spolu vychádzať). Kniežatstvá tiež predstavujú niečo ako kolektívny duch, verejnú mienku, mentalitu národa a pod. Poznanie tejto úrovne vedie cez spoločenské vedy, sociológiu, politológiu, ale aj štatistiku, lebo pravda je, že aj štatistické myslenie je dosť často u ľudí problém (bublinové vyhlásenia typu „Poznám niekoho, kto..., hoci štatisticky to môže byť presný opak).
Prechádzame na strednú triádu, hoci jej najnižší zbor – mocnosti, som ešte zaradil k človeku, lebo sa týka jeho konania.
Mocnosti
latinsky: potestas, anglicky: powers, authorities, rusínsky: влaсти, влaды
Vzhľad: žiaden
Prejav: nevieme. Podľa ezoterikov sa prejavujú ako výpary (pohybujúce sa ako roj komét).
Funkcia: teologicky majú moc nad zlými silami, ovládajú démonov, strážia hranice neba a cesty vedúce do neho. Dohliadajú tiež nad mocou, ktorú dostali ľudskí vládcovia (králi, štátnici).
Ezoterici veria, že zapisujú dejiny ľudstva.
Filozoficky ide o morálku, ktorej sa človek musí naučiť. Zvlášť, ak je človek obdarený vrodenými schopnosťami alebo nadobudnutými výhodami, napr. mocou, ktoré sa musí naučiť správne používať a nezneužívať. Tým, že mocnosti strážia „cesty do neba“, človek môže na ceste poznaním pokračovať ďalej až vtedy, keď sa naučí zvládať seba samého, a so správne nastaveným morálnym kompasom. Prostriedkom k tomuto poznaniu je filozofia, zvlášť etika či teológia.
Pri ďalších úrovniach opúšťame poznanie o človeku a presúvame sa ku skutočnej kozmológii. Ďalšie tri úrovne som označil ako fyzika, lebo poznanie podstaty vesmíru je výzva, ktorá stojí nad ľudskými záležitosťami a venujú sa im prírodné vedy.
Sily
anglicky: virtues, rusínsky: силы
Vzhľad: žiaden
Prejav: nevieme. Podľa ezoterikov sa prejavujú ako záblesky svetla.
Funkcia: teologicky vládnu základným elementom, prírodným javom, pohybu, riadia prvky prírody (napr. počasie). Sú tiež zodpovedné za zázraky, ktoré odporujú prírodným zákonom.
Ezoterici veria, že dvaja anjeli sprevádzajúci Krista pri nanebovstúpení boli sily.
Filozoficky a kozmologicky ide o pohyb hmoty a jej prejavy, či už v prírode (počasie), alebo aj v ľudskom tele a v živých bytostiach aj neživých predmetoch. Otvárajú otázky, ktoré rieši teória chaosu, tj. či sú procesy v prírode a vo vesmíre náhodné, alebo či je pohyb každej častice vopred určený na základe prírodných, fyzikálnych zákonov (teda či existuje náhoda, chaos, hoci toto súčasná veda posúva na kvantovú úroveň, kde neplatia fyzikálne zákony ako ich poznáme – to zastupujú vyššie kategórie). Cesta k poznaniu tejto úrovne sú prírodné vedy, zvlášť fyzika, chémia, biológia, etc.
Panstvá
latinsky: dominationes, anglicky: dominions, lordships, rusínsky: влaдычествa, господствa
Vzhľad: žiaden
Prejav: nevieme
Funkcia: teologicky udržujú harmóniu materiálneho a duchovného sveta. Ovládajú zákon príčiny a následku. Starajú sa o zložité úlohy, ako je udržiavanie planetárneho poriadku, pohyb hviezd a ostatných nebeských telies. Zodpovedajú tiež za plnenie niektorých komplexných poslaní. Tomáš Akvinský tvrdí: „preto podľa nás je nutné stanoviť, že anjeli majú bezprostredné predstavenstvo nielen nad nebeskými telesami, ale tiež nad nižšími telesami“. 4)
Ezoterici veria, že sa len málokedy stretávajú s človekom.
Filozoficky a kozmologicky ide o fyzikálne zákony – gravitácia, magnetizmus, kvantové sily. Sily, ktoré udržujú hmotu, tiež poriadok a pohyb vo vesmíre – galaxie, hviezdy, planéty. Cesta k tejto úrovni poznania sú prírodné vedy, zvlášť fyzika a astronómia.
Ďalšími úrovňami sa presúvame na hranice reality, ktorým celkom nerozumie ani najmodernejšia veda. Teologicky ide o najvyššiu triádu anjelských zborov, ktoré sú najbližšie k Bohu.
Tróny
latinsky: throni, anglicky: thrones, ophanim, rusínsky: престолы
Vzhľad: žiaden
Prejav: môžu sa javiť hrôzostrašne, mnohooké kolesá v kolesách.
Funkcia: teologicky stoja na začiatku hmoty, teda tam, kde sa hmota začína formovať (z energie, ktorú predstavujú cherubíni). Niekedy sa vďaka ním pohybuje Boží trón, keďže ide (symbolicky) o kolesá. Ako členovia najvyššej triády ostávajú vždy v Božej prítomnosti. Vo svojich víziách ich popisujú Daniel a Ezechiel, pri ktorom sa ešte pristavíme.
Filozoficky a kozmologicky predstavujú vytváranie hmoty (atómy, molekuly, tiež elektromagnetické vlny) z energie na kvantovej úrovni (a naopak, premieňanie hmoty späť na energiu). Ide o hranicu reality, lebo ani súčasná veda nedokáže porozumieť správaniu niektorých subatomárnych častíc, nie je jasné, kde sa končí naša realita, a kde sa začína iná realita na kvantovej úrovni, kde platia iné fyzikálne zákony. Cesta k poznaniu tejto úrovne je náročná aj pre modernú vedu, a to najmä v oblasti kvantovej fyziky.
Cherubíni
latinsky: cherubim, anglicky: cherubim, rusínsky: херубимы
Vzhľad: žiaden
Prejav: bytosti so štyrmi tvárami, ľudskou, býka, leva a orla. Rovné nohy zakončené býčími kopytami. Dva páry krídel, jedným párom zakrývajúce si telo, druhý pár používajú na pohyb (lietanie).
Funkcia: teologicky: prenášajú Boží trón, pri ktorom sú blízko a ktorého sú strážcami (kým mocnosti strážia celé nebo pred démonmi, cherubíni sú akoby osobná garda Boha). Jeden z cherubínov stráži ohnivým mečom bránu do rajskej záhrady po vyhnaní ľudí. Boli súčasťou Mojžišovej archy zmluvy. Sú nositeľmi prvotného Božieho poznania vďaka blízkosti k nemu, pričom to poznanie poskytujú na nižšie úrovne.
Filozoficky a kozmologicky by sa mohlo jednať o to, čo vzniklo okamžite spolu s vesmírom (pri veľkom tresku), teda časopriestor, príp. ďalšie dimenzie a energia, z ktorej sa neskôr sformovala hmota. Aj túto úroveň je možné poznať prostredníctvom kvantovej fyziky a má s tým čo robiť aj súčasná veda. Zasahuje však aj do filozofie a teológie.
Serafíni
latinsky: seraphim, anglicky: seraphim, rusínsky: серaфимы
Vzhľad: žiaden
Prejav: môžu sa javiť hrôzostrašne, ohnivé humanoidné bytosti s tromi pármi krídel pokrytými očami. Jedným párom krídel si (v Božej prítomnosti) zakrývajú tvár, druhým telo a tretí používajú na lietanie.
Funkcia: teologicky majú ohnivú povahu, sú najbližšie k Božiemu trónu, sprostredkúvajú Božské svetlo ostatným anjelom, a stále spievajú „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh zástupov! Nebo a zem sú plné tvojej slávy“. Pomáhajú Bohu udržiavať dokonalý poriadok. Ich silný žiar zaháňa každý výtvor tmy.
Ezoterici veria, že sú tvorení z čistého svetla, ich žiar je taký jasný, že človeka oslepuje a nie je schopný s nimi komunikovať. Myšlienkami môžu priamo komunikovať s Bohom.
Filozoficky a kozmologicky ide o pomocné entity pre udržanie poriadku, alebo niečo, čo sa približuje najvyššej entite, niečo, čo nie sme schopní pochopiť. Cesta k poznaniu tejto úrovne, ak je pre človeka vôbec možná, vedie jedine prostredníctvom filozofie a teológie. V podstate aj Origenes z Alexandrie (1.-2. stor.) hovorí, že „Nič nemôže úplne poznať počiatky všetkých vecí a konce vesmíru, okrem Boha“ (Kniha o prvých princípoch). Podobne sa vyjadruje aj zmienený Pseudo-Dionýz, ktorý vo svojej náuke hovorí o dvoch líniách: prvá je negatívna teológia, v ktorej je Boh nepoznateľný a neobsiahnuteľný a nemožno ho nijako kladne definovať. V pozitívnej teológii hovorí, že Boh nie je nepochopiteľný sám o sebe, ale to je spôsobené iba obmedzenosťou našej prirodzenosti, jeho transcendentalita je teda len relatívna. Vykúpené, očistené a zbožštené ľudstvo je však schopné poznávať Božiu podstatu len do tej miery, nakoľko sa sám Boh odhalí človeku. 5)
Ezechielove videnie a jeho interpretácia
Prorok Ezechiel vo svojej vízii videl Boží trón, ktorý bol sprevádzaný dvomi zbormi anjelov – cherubínmi a trónami. Konkrétne sa píše k cherubínom (1. kapitola):
Ez 1,4 Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu.
1,5 Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka,
1,6 každá mala štyri tváre a každá štyri krídla.
1,7 Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu.
1,8 Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla.
1,9 Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou.
1,10 Výzor ich tvárí však bol: tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla.
1,11 Ich krídla sa rozprestierali nahor, dve krídla každého sa vzájomne dotýkali a dve im zakrývali telá.
1,12 A každá kráčala pred svojou tvárou: kde sa usiloval ísť duch, ta išli, pri chôdzi sa však neobracali.
Pokračuje popisom trónov (1. kapitola):
Ez 1,13 A podoba bytostí: ich zjav bol ako žeravé uhlie ohňa, ako čosi, čo sa podobalo fakliam, a toto prechádzalo pomedzi bytosti, oheň však mal žiaru a z ohňa vychádzal blesk.
1,14 A tie živé bytosti odbehávaly a zase sa navracovaly na pohľad ako blesk.
1,15 Pozeral som sa na bytosti a hľa, na zemi pri bytostiach - pri všetkých štyroch - bolo po jednom kolese.
1,16 Výzor kolies a ich sústava bola ako výzor chryzolitu; všetky štyri mali rovnakú podobu, vyzerali a boli zostrojené tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa.
1,17 Takže keď sa hýbali v hociktorom zo štyroch smerov, nemuseli sa obracať.
1,18 A čo do ich lúkotí, boly vysoké a strašné, a ich lúkote boly plné očí kolom dookola, ich všetkých štyroch.
1,19 Keď sa bytosti pohli dopredu, kolesá sa pohli popri nich, a keď sa živé bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli tiež.
1,20 Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.
1,21 Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.
1,22 Nad hlavami bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný kryštál, roztiahnutý odhora nad ich hlavami.
1,23 Pod oblohou však boli proti sebe rozprestreté ich krídla. Dve zakrývali každej telo z jednej i z druhej strany.
1,24 Keď sa pohli, počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hrom Všemohúceho, ako burácanie búrky, ako huk vojenského tábora a keď zastali, krídla si zložili.
1,25 A bolo čuť hlas sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavou. A keď stáli, spustili svoje krídla.
1,26 Nad klenbou nad ich hlavami bolo vidieť niečo ako ohromný zafír vo forme trónu a vysoko nad všetkým na tom tróne bola postava v podobe človeka.
1,27 Videl som čosi ako kov rozžiarený v peci, od jeho pása nahor a navôkol; od pása nadol som videl ako oheň obkľúčený žiarou.
1,28 Na pohľad ako dúha, ktorá býva na oblaku v deň dažďa, taká bola na pohľad tá žiara dookola. To bol zjav podoby slávy Hospodinovej. A keď som to videl, padol som na svoju tvár a počul som hlas hovoriaceho.
Ezechielova vízia poskytuje okrem popisu niektorých druhov nebeských bytostí aj iné detaily, ktoré by sa dali interpretovať zaujímavým spôsobom. Napríklad, ak sme hovorili, že úroveň cherubínov predstavuje energiu a tróni jej kondenzáciu na hmotu, popisuje ich spoločný pohyb: „Keď sa bytosti pohli dopredu, kolesá sa pohli popri nich, a keď sa živé bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli tiež. Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí.“ Tento spoločný pohyb (energie – cherubíni a zhmotňovania – tróny) môže v tomto zmysle symbolizovať previazanosť energie a hmoty, lebo jedno sa na kvantovej úrovni premieňa na druhé a naopak. Vo vzťahu k biblickému textu ide o špekuláciu, ale ak Maimonidesovským spôsobom stotožníme prírodné zákony so (symbolickou) anjelskou hierarchiou, tak to zmysel dáva. Je jasné, že zjavenie človeku v dobe staroveku nemohlo byť iné, ako to, čo čítame v biblii, a z dnešného pohľadu vyzerá ako prorokovo fantazírovanie.
Záver
Sv. Gregor Veľký dáva celej tejto problematike praktický záver, a to, že všetky funkcie anjelov sú pre človeka príkladom, ktorý sa má snažiť napodobňovať vo svojom živote. 6) Ak je súčasťou tohto napodobňovania štúdium aj vedných odborov, a celkovo vzdelávanie, mali by ľudí k tomu motivovať práve cirkvi, ktoré, ako sme povedali, majú na populáciu značný vplyv a nesú spoluzodpovednosť za stav spoločnosti, ale aj za individuálny duchovný rozvoj každého človeka, ktorý sa k ním hlási.
1) Josef Zezulka: Bytí – životní filosofie. Vyd. Tomáš Pfeifer, nakladatelství Dimenze 2+2. Praha 2012, s. 110-111.
2) Jana Smekálová: Nauka o hierarchii andělů podle díla „O nebeské hierarchii“ od Pseudodionýsia Areopagity a její následná recepce. Univerzita Palackého v Olomouci, Cyrilometodějská teologická fakulta. Olomouc 2011, s. 12. (ďalej len „J. Smekálová“)
3) Tomaš Akvinský: Theologická Suma, Preeložil P. Em. Soukup Ord. Praed. Vyd. Profesoři bohovědného učitiště Řádu dominikánskeho v Olomouci. Olomouc 1937, s. 833-834 (I q. 108 a. 6 co.). Dostupné na:
11.1.2024. (ďalej len „T. Akvinský“)
4) T. Akvinský, s. 843.
5) J. Smekálová, s. 17-18.
6) J. Smekálová, s. 32.
