Motto: "... ústrednou témou reformných úvah by malo byť vzdelávanie, čo je predsa len širší pojem ako samotné školstvo." (M.Mojžiš, .týždeň 2016,14, str.216.)
Pre vzdelávanie je nevyhnutné najskôr poznávanie. Je tu taká následnosť: poznávanie (výskum a analýza)– hodnotenie (syntéza a valorizácia) = uplatnenie (aplikácia a vzdelávanie) > využívanie (výučba , výchova a prax). Poznávanie a hodnotenie, je veda. Uplatnenie je vzdelávanie. Využívanie je výučba a výchova, a uplatnenie v praxi Je tu hranica medzi poznávaním a vzdelávaním, ale sú to spojité nádoby. Veda a vzdelávanie tvoria prvú časť celého procesu, jeho druhou časťou je výučba a výchova.
V súčasnosti je veda a vzdelávanie, po formálnej stránke, rozdelená na Akadémiu vied, rezortné ministerstvá a ministerstvo školstva. Prakticky je však táto hranica stále viacej stieraná. Na vedeckých pracoviskách sa stále viacej uplatňuje vzdelávanie na úrovni doktorandského štúdia. Zatiaľ čo na univerzitách a vysokých školách sa požaduje, pri akreditácii, splnenie vedeckých kritérií. Ministerstvo školstva a športu má v kompetencii aj vzdelávanie s vedou, to sú vysoké školy, ale aj výučbu a výchovu, to sú najmä nižšie stupne škôl a šport.
Vďaka tomuto administratívnemu rozdeleniu vedy a vzdelávania sa vytvoril predpoklad pre nejasné kritéria pre hodnotenie vedeckých pracovísk a vysokých škôl. Akadémia a vedecké pracoviská rezortov robia vedu, ale môžu aj vzdelávať, zatiaľ čo univerzity musia vzdelávať a súčasne aj robiť vedu. Je samozrejmé, že proces vzdelávania realizujú výučbou a výchovou, ako aplikáciu poznávania sveta. Je to iný spôsob vzdelávania než na školách nižších stupňoch.
Systémový prístup dáva možnosť celý proces poznávania a vzdelávania rozdeliť a jeho zabezpečenie zveriť rôznym organizačným útvarom. To by umožnilo racionálne rozdeliť vyššiu a nižšiu úroveň. Ministerstvo školstva a športu by malo mať v kompetencii výchovu a výučbu na školách nižších stupňov a v športe. Výskum a vzdelávanie by sa mal realizovať v Akadémii vied, na vedeckých ústavoch, na univerzitách a vysokých školách. Bolo by to možné vyriešiť rozdelením kompetencii medzi Ministerstvom školstva a športu, ako orgánu riadeného vládou a vytvorením ,"Akadémie vied a vzdelávania" ako nezávislej inštitúcie s akademickou slobodou a volenými orgánmi riadenia. Do Akadémie vied a vzdelávania by boli spojené univerzity, vysoké školy a Akadémia vied.
Hlavným problémom je nedoceňovanie vedy a vzdelávania administratívou a politikmi. To sa prejavuje nedostatočným finančným zabezpečením a nevhodne nastaveným spôsobom rozdeľovania peňazí. Akademická sloboda univerzít a vysokých škôl je minimálna. Nemajú možnosť slobodnej voľby študijných programov a foriem výučby. Sú príliš stiesnené do kritérií Akreditačnej komisie, ktorá je iba poradný orgán ministra školstva. Minister je politický predstaviteľ, ktorý je povinný realizovať rozhodnutia vlády. Preto bude uplatňovať jej záujmy. Akreditačná komisia by mala byť nezávislá od aktuálnej politickej administratívy. Na jej kreovaní by sa mali podieľať všetky vysoké školy a tiež vedecké inštitúcie, ak by mala mať kompetenciu na celú sieť vedy a vzdelávania. Mala by to byť nezávislá inštitúcia Akadémie vied a vzdelávania, v prípade realizácie uvažovaného procesu poznávania a vzdelávania.
Pri reforme školstva, okrem teoretického uvažovania o vzdelávaní, je potrebné brať do úvahy aj praktickú stránku administratívy a politiky.Ministerstvo školstva a športu, ktoré zabezpečuje výučbu a výchovu, má na úrovni nižšieho stupňa tiež regionálnu správu a veľa iných administratívnych otázok. Tieto problémy, pri sústredení poznávania (vedy) a vzdelávania, majú iný charakter. Uvažovaná "Akadémia pre vedu a vzdelávanie" sa musí opierať o princípy akademickej slobody a samosprávy. Jej spravovanie patrí do rúk volených orgánov, tak ako je to doteraz v Akadémii vied, na univerzitách a vysokých školách, ale bez zásahov štátneho aparátu. Mala by mať kompetencie ako ministerstvo.
Táto úvaha vznikla, keď som si uvedomil po akej jednosmernej ceste s uzávierkou sa aj po voľbách sa rúti naše školstvo. Keď niekto šliape na mieste treba ho poduriť. Želám veľa odvahy a tolerancie.
