Keď v decembri 2019 vznikol Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, okamžite sa objavili pochybnosti a spolu s tým aj špekulácie prečo vlastne tento klub vznikol? Pochybnosti sa týkali najmä toho Načo je takýto klub potrebný?
Vcelku logické je vysvetlenie zakladateľov, že VVS má v súčasnosti približne 770 akcionárov, ale 97 percent z nich má podiel na základnom imaní menší ako 0,5 percenta. Na druhej strane stojí 14 akcionárov, ktorí majú v rukách viac ako 50 percent všetkých akcií. Hoci sú títo akcionári v drvivej menšine môžu rozhodovať bez ohľadu na drvivú väčšinu ostatných podielnikov sami, o čomkoľvek. Združenie malých akcionárov do jedného celku tomu má zabrániť, aby aj tí najmenší dostali možnosť ovplyvňovať čo sa bude diať vo VVS. Každý osamote má totiž taký malý počet akcií, že boli doteraz z rozhodovania o podstatných veciach prakticky vylúčení. Iné je to už v prípade špekulácií o tom Prečo takýto klub vznikol? Boli spojené najmä s menom iniciátora a zakladateľa Klubu akcionárov VVS – Daniela J. Krátkeho. Z osoby významného investora v agropriemysle totiž pramenili pochybnosti spojené s jeho častokrát tvrdými a nekompromisnými metódami pri presadzovaní investičných zámerov. Asi najčastejšie špekulácie sa týkali toho, že prostredníctvom Klubu akcionárov chce Daniel J. Krátky šikovne nakúpiť akcie VVS a tak ju ovládnuť. Zákon, ktorý jasne definuje kto môže byť akcionárom ( v zásade iba VVS, obce a mestá – dnešní akcionári VVS) túto špekuláciu však nepotvrdil. V podstate nie je možné aby takýmto spôsobom akcie Daniel J. Krátky nakúpil. Prečo sa teda pán Krátky angažoval a založil Klub akcionárov VVS? Jeho medializované vysvetlenie, že sa na neho obracali starostovia a primátori miest a obcí aby im pomohol pri presadzovaní práv minoritných akcionárov znie viac ako proklamácia než skutočný dôvod. Investori totiž častejšie hľadajú zaujímavé investičné príležitosti, nie možnosť byť charitou a pomáhať oslabeným akcionárom. Podstatné je, že veľmi malí a prehliadaní akcionári prijali ponuku stať sa členom Klubu a začať konečne presadzovať svoje akcionárske práva, nielen strpieť vôľu tých, ktorí držia v rukách nadpolovičnú väčšinu akcií. Klub akcionárov VVS tak nabral na vážnosti a vplyve a Daniel J. Krátky začal vzápätí konať. So silou združených malých akcionárov za chrbtom sa stal členom predstavenstva VVS. Tu už všetci spozorneli a, povedzme si pravdu, najmä početne najmenší akcionári, ale s najväčším balíkom akcií v ruke, to nevítali radostne. Na druhej strane drobní akcionári po prvý raz pocítili svoju silu a stali sa partnerom, ktorého už nemožno len tak prehliadať, lebo veď, „Čo by si chcel s 0,5% akcií, nie?“ Teraz je už jasné, že Daniel J. Krátky začína napĺňať strategické ciele, ktoré bude odkrývať len postupne. Zdá sa, že malí akcionári združení v Klube sú spokojní a tých, ktorí požiadali o členstvo začalo pribúdať, sila Klubu akcionárov VVS rastie a spolu s ňou aj vplyv pána Krátkeho.
Čo bude nasledovať? Môžeme sa len dohadovať, ale niečo sa už dá vytušiť.
