Košice chceli ovládnuť Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť. Nepodarilo sa im to.

Zdá sa, že založenie Klubu akcionárov VVS a vstup Daniela J. Krátkeho do diania okolo VVS skomplikovalo vedeniu mesta Košice doterajšie snahy ovládnuť vodu na Východnom Slovensku. Mesto Košice pod vedením svojho primátora Jaroslava Polačeka nastúpilo razantne do boja presadiť svojich ľudí do vedenia VVS. Primátor jednoznačne deklaroval, že je načase aby mali Košičania lacnejšiu vodu, pretože takmer všade inde na Slovensku za ňu spotrebitelia platia menej. Kto by nesúhlasil s takouto argumentáciou? Vo svojom ťažení za ovládnutím VVS však urobil niekoľko nešťastných vyhlásení a predovšetkým z toho urobil politickú agendu. Za hlavný dôvod, prečo sa na Východnom Slovensku platí viac za vodu označil to, že management a predstavenstvo VVS rozkráda majetok a preto je načase aby v predstavenstve a dozornej rade sedeli zástupcovia mesta Košice. Takéto zdôvodnenie môže byť prijateľné pre široké publikum a spravodlivé rozhorčenie sa dobre počúva. Nie však v prípade ak v predstavenstve sedia a pracujú primátori a starostovia nielen menších miest Východného Slovenska, ktorých sa, prirodzene, takéto slová dotkli. Navyše ak sú to zástupcovia miest s menším počtom akcií, ktorí až do založenia Klubu akcionárov VVS museli strpieť rozhodovanie veľkých akcionárov, pretože mali najväčší vplyv na chod VVS. Teda aj na to deklarované rozkrádanie... Skutočnou príčinou prečo je voda na Východnom Slovensku drahšia je totiž aj to, že VVS spravuje podstatne viac kilometrov vodovodného potrubia ako napríklad Bratislavská Vodárenská Spoločnosť a vodu je potrebné distribuovať pre odberateľov, ktorí sú rozmiestnení v obciach a mestách s podstatne menšou hustotou ako je to v Bratislave. Náklady sú teda prirodzene vyššie – viac rozvodov pre menší počet zákazníkov. Ani opakovane sa preto mestu Košice nepodarilo presadiť svojich zástupcov do orgánov VVS a vyhodiť z nich niekoho iného. Za oveľa pravdepodobnejší dôvod prečo chcel primátor Košíc ovládnuť VVS možno považovať špekuláciu, že VVS je dostatočne bohatá a silná spoločnosť a s takouto silnou spoločnosťou za chrbtom by významne narástla aj sila mesta, ale predovšetkým ľudí, ktorí ho vedú. Veľmi nekorektná a sarkastická poznámka by mohla byť o tom, že ak podozrievajú súčasný management a predstavenstvo že rozkrádajú VVS, tak im je ľúto a závidia, že sú to iní, ktorí profitujú, a nie oni. Ale to je naozaj len veľmi nekorektná a ničím nepodložená špekulácia. Takou však bolo aj obvinenie primátora o rozkrádaní. Keď to nešlo do predstavenstva, pokúsilo sa vedenie mesta Košíc dostať aspoň do Dozornej rady vodární. Valné zhromaždenie VVS však trikrát odmietlo aby sa členom Dozornej rady stal viceprimátor Košíc – Marcel Gibóda. A opäť sa vynorili špekulácie, že za tým stojí Daniel J. Krátky. Že zariadil aby sa do VVS nedostali ľudia z vedenia mesta Košice, pretože nechcel aby sa mu dívali na prsty. Daniel J. Krátky totiž skutočne poslal poslancom mestského zastupiteľstva Košíc list , v ktorom ich požiadal aby navrhli do orgánov VVS namiesto primátora, alebo viceprimátora niekoho kto bude priechodný tak pre VVS ako pre Klubu akcionárov, inak hrozí patová situácia a Košice ako najväčší akcionár nebudú mať vo vodárňach zástupcu. Zámer primátora dostať sa do vedenia VVS bol možno legitímny, ale vyjadrenia, že to chce len preto lebo sa vo VVS kradne a preto je ich voda drahšia nevyznievajú už tak úprimne, nech by sa verejnosti páčili akokoľvek. Nebyť toho, že napokon poslanci poverili starostu sídliska KVP a vicežupana Košického samospávneho kraja Ladislava Lörinca aby namiesto primátora on zastupoval Košice v orgánoch VVS, mesto Košice - najväčší akcionár - by naozaj nemalo zastúpenie v orgánoch VVS. Po akceptovaní Ladislava Lörinca sa ľady konečne pohli a do predstavenstva vodární pribudol dokonca aj zástupca mesta Prešov, ktorý je druhým najväčším akcionárom VVS. Samozrejme, ozvali sa hlasy a môžeme špekulovať spolu s nimi, že dosadenie vicežupana Lörinca do vedenia VVS prešlo tak hladko preto, lebo za ním stojí Daniel J. Krátky. Tak ako stál podľa neoverených informácií aj za aktivistom Henrichom Burdigom, ktorý z Koších vyhnal parkovaciu firmu EEI. Údajne to bol práve Krátky kto podporoval Burdigu a Lörinca v ich činnosti, a to nielen cez svoje médiá Košice:dnes... Na túto chvíľu je však podstatnejším faktom, že napäté vzťahy medzi vodárňami a mestom Košice sa konečne uvoľnili. Snáď to už vydrží.