To je citát zo stále platného zákona o periodickej tlači. Pripomínam to preto, že na môj včerajší príspevok reagovali blogeri početnými správami na mailovú adresu. A veľká väčšina mi jednoducho neverí. Tiež sa čudujú, ako možno odsúdiť občana, ktorý sa stretne v krčme s redaktorom a ten napíše článok. Pavol z Prievidze: "Mal ten redaktor magnetofón, aby vedel dokázať, čo mu povedal spolusediaci? A keby áno, môže brať súd vážne takýto dôkaz? Veď je rozdiel v tom, čo niekto povie pri poháriku a čo sa napokon ocitne v novinách".
Jozef z Čadce sa zamýšľa nad tým, čo znamená pojem autorizácia článku. "Dal redaktor svoj článok odsúhlasiť tomu, kto poskytol informácie? Každý by mal niesť svoju zodpovednosť. A keď ten redaktor dostal informácie od ďalších ĺudí, ktorých citoval v článku, títo za nič nezodpovedajú? A čo tlačová oprava? Nejaké je to celé čudné..."
Najprv musím potvrdiť, že všetky fakty o odsúdení občana za článok sú jednoznačne pravdivé. Ak niekto pochybuje, môže sa o tom presvedčiť. Článok vyšiel v denníku Národná obroda, jeho autorom bol redaktor Schon, týkal sa privatizácie Elektrosvitu Nové Zámky, podozrenia z tunelovania skupinou okolo Jozefa Šutku, vec súdil Okresný súd Levice a sudca Alexander Ivkovič, uznesenie o obvinení vzniesol vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej a kriminálnej polície v Nových Zámkoch kpt. Ing. Daniel Hamran.
Momochodom, ohováranie... Príslušný paragraf Trestného zákona hovorí, že "Kto o inom oznámi nepravdivý údaj..." Oznámil obvinený ten "údaj" ? Vie novinár dokázať, že to bolo naozaj tak a nie inak? Koľkí sedeli v tej krčme? Len oni dvaja alebo existujú aj iní svedkovia, ktorí poctivo počúvali a prípadne si zapisovali formulácie? A boli triezvi?
Nejde o frašku?
Alebo ten údajný článok, ktorý obvinený poslal do redakcie. Možno za článok pokladať fotokópiu zdrapu papiera, ktorý nemá adresáta, dátum a ani podpis? To je aký dôkaz? Zúrivý prokurátor Urválek z 50-tych rokov by sa červenal, akým bol babrákom. Možno na také niečo neprišiel. Tiež si však nerobil starosti s dôkazmi. Hlavná vec, že "lud" už vopred vedel, kto je nepriateľ a má ísť na šibenicu.
Je zaujímavé, že naši politici venujú tak veľa pozornosti návrhu nového tlačového zákona, dokonca sa trasie aj Lisabonská zmluva, ale ani pes neštekne vtedy, keď občana prenasledujú krivením platného zákona.
Hanba štátu, ktorý krivdí hoci len jednému svojmu občanovi.
